Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 61

समागतौ तदा दृष्टौ मध्ये ज्वलितपावकौ । पुण्यपापानि जन्तूनां श्रुतिस्मृत्यर्थपारगौ

samāgatau tadā dṛṣṭau madhye jvalitapāvakau | puṇyapāpāni jantūnāṃ śrutismṛtyarthapāragau

Kemudian terlihat dua sosok telah tiba, berdiri di tengah api yang menyala-nyala. Mereka menilai pahala dan dosa makhluk, serta arif dalam makna Śruti dan Smṛti.

समागतौ(the two) arrived
समागतौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootसम्-आ-गम् (धातु) → समागत (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; कर्तरि—‘having come together/arrived’
तदाthen
तदा:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then)
दृष्टौ(the two) were seen
दृष्टौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; कर्मणि/कर्तरि-सन्दर्भे—‘were seen/seen’
मध्येin the middle
मध्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन (or अव्ययीभाववत् प्रयोगः); ‘in the middle’
ज्वलितपावकौlike blazing fires (two)
ज्वलितपावकौ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootज्वलित-पावक (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; कर्मधारयः (ज्वलितः पावकः)
पुण्यपापानिmerits and sins
पुण्यपापानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुण्य-पाप (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्वः (पुण्यं च पापं च)
जन्तूनाम्of beings/creatures
जन्तूनाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजन्तु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
श्रुतिस्मृत्यर्थपारगौversed in the meaning of śruti and smṛti
श्रुतिस्मृत्यर्थपारगौ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रुति-स्मृति-अर्थ-पारग (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; समासः: (श्रुतिस्मृत्योः अर्थे) पारगौ—‘versed in the meaning of śruti and smṛti’ (श्रुति+स्मृति = द्वन्द्व-पूर्वपद, ततः षष्ठी/सप्तमी-तत्पुरुषः)

Unspecified (Revā Khaṇḍa narrator; likely Sūta in the frame)

Scene: Two authoritative figures stand amid a ring of blazing fire, calm and discerning, holding scriptures/scrolls; they weigh the deeds of beings with unblinking clarity.

Ś
Śruti
S
Smṛti
Y
Yama (contextual)

FAQs

Moral judgment is portrayed as grounded in sacred law (Śruti–Smṛti), affirming that dharma is knowable and not arbitrary.

None; the verse concerns the judicial process in Yama’s realm.

None explicitly; it emphasizes scriptural standards for evaluating conduct.