Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 33

क्षम्यतां नो यदुक्तं हि वसतां तव संश्रये । गृहांस्त्यक्त्वा महाभागाः सशिष्याः सहबान्धवाः

kṣamyatāṃ no yaduktaṃ hi vasatāṃ tava saṃśraye | gṛhāṃstyaktvā mahābhāgāḥ saśiṣyāḥ sahabāndhavāḥ

Wahai yang maha berbahagia, ampunilah apa yang telah kami ucapkan, kerana kami bernaung di bawah perlindunganmu. Setelah meninggalkan rumah, kami datang bersama para murid serta kaum kerabat.

क्षम्यताम्may (it) be forgiven
क्षम्यताम्:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootक्षम (धातु)
Formलोट् (Imperative/benedictive sense), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम् (singular), आत्मनेपदम्; कर्मणि प्रयोगः (passive): ‘क्षन्तु/क्षम्यताम्’ = ‘let it be forgiven’
नःfor us / our
नः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी (Genitive/Dative), बहुवचनम् (plural); enclitic pronoun ‘our/to us’
यत्whatever (that)
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), प्रथमा/द्वितीया (Nom./Acc.), एकवचनम् (singular); relative pronoun
उक्तम्said
उक्तम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle), नपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; ‘said/spoken’
हिindeed / for
हि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपातः (particle), हेत्वर्थ/निश्चयार्थ (indeed/for)
वसताम्of (those) dwelling
वसताम्:
Sambandha (Genitive relation)
TypeVerb
Rootवस् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्तः (present active participle), षष्ठी (genitive), बहुवचनम्; ‘of (those) dwelling’
तवyour
तव:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (Genitive), एकवचनम्; ‘your’
संश्रयेin (your) refuge
संश्रये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masculine), सप्तमी (Locative), एकवचनम्; ‘in (your) refuge/shelter’
गृहान्homes
गृहान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगृह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया (Accusative), बहुवचनम्; ‘houses’
त्यक्त्वाhaving abandoned
त्यक्त्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootत्यज् (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्तः (gerund/absolutive): ‘having abandoned’
महाभागाःthe greatly fortunate (ones)
महाभागाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहā (प्रातिपदिक) + भाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा (Nominative), बहुवचनम्; कर्मधारयः: ‘महान् भागः यस्य’/‘greatly fortunate’
सशिष्याःwith (their) disciples
सशिष्याः:
Sahakari (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootस (उपसर्ग/सह-अर्थ) + शिष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा, बहुवचनम्; अव्ययीभावः: ‘शिष्यैः सह’ = ‘with disciples’
सहबान्धवाःwith (their) relatives
सहबान्धवाः:
Sahakari (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootसह (अव्यय) + बान्धव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा, बहुवचनम्; अव्ययीभावः: ‘बान्धवैः सह’ = ‘with kinsmen’

The sages/ascetics (collectively), addressing Revā Devī (Narmadā)

Tirtha: Revā (Narmadā) tīrtha; Amareśa-kṣetra in the narrative frame

Type: kshetra

Listener: null

Scene: A group of ascetics/pilgrims with disciples and relatives stand before a revered protector/host at a riverbank, hands folded, asking forgiveness and refuge; travel bundles set aside, faces calm and penitent.

R
Revā (Narmadā)
D
Disciples (śiṣyas)
K
Kinsmen (bāndhavas)

FAQs

Devotees should approach the sacred with repentance and reliance on divine shelter, even as entire communities move toward refuge.

Revā/Narmadā as the protective sanctuary (saṃśraya) for pilgrims and sages.

Kṣamā-yācñā (requesting forgiveness) and taking śaraṇa/saṃśraya (refuge) are emphasized.