Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 4

आदित्यत्वं कथं प्राप्तः कथं भास्कर उच्यते । सर्वमेतत्समासेन कथयस्व ममानघ

ādityatvaṃ kathaṃ prāptaḥ kathaṃ bhāskara ucyate | sarvametatsamāsena kathayasva mamānagha

Bagaimanakah baginda memperoleh kedudukan sebagai Āditya, dan mengapa baginda disebut Bhāskara? Wahai yang suci tanpa dosa, ceritakanlah semuanya kepadaku secara ringkas.

आदित्यत्वम्the state of being Āditya (Sunhood)
आदित्यत्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआदित्य (प्रातिपदिक) + त्व (तद्धित-प्रत्यय)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भाववाचक-तद्धित (त्व)
कथम्how
कथम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
प्राप्तःattained
प्राप्तः:
Kriya (Predicative/क्रियाविशेष)
TypeAdjective
Rootप्र + आप् (धातु) → प्राप्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त)
कथम्how
कथम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
भास्करO Bhāskara (Sun)
भास्कर:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभास्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (सम्बोधनार्थे प्रथमा-रूप)
उच्यतेis called
उच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive)
सर्वम्all
सर्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समासेनbriefly, in summary
समासेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
कथयस्वtell
कथयस्व:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकथय् (धातु; णिच् from कथ्)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
ममto me / of me
मम:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन (Genitive)
अनघO sinless one
अनघ:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootअनघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (8th/Vocative), एकवचन

Yudhiṣṭhira

Tirtha: Revā-khaṇḍa (contextual)

Type: kshetra

Listener: Mārkaṇḍeya

Scene: The king asks for a concise account of how Sūrya became an Āditya and why he is called Bhāskara—an intimate didactic moment emphasizing clarity and lineage.

B
Bhāskara
Ā
Āditya (Sūrya)

FAQs

Sacred epithets are treated as gateways to understanding divine function and dharma through origin narratives.

Not directly; it sets up the explanation connected to Ravi-tīrtha in the surrounding chapter.

None.