Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 32

चन्द्रसूर्यग्रहे स्नात्वा सोपवासो जितेन्द्रियः । तत्रादित्यमुखं दृष्ट्वा मुच्यते सर्वकिल्बिषैः

candrasūryagrahe snātvā sopavāso jitendriyaḥ | tatrādityamukhaṃ dṛṣṭvā mucyate sarvakilbiṣaiḥ

Setelah mandi pada waktu gerhana bulan atau gerhana matahari, berpuasa serta mengawal pancaindera, lalu memandang wajah Āditya (Dewa Surya) di sana, seseorang dibebaskan daripada segala dosa.

चन्द्रसूर्यग्रहेat the lunar-solar eclipse
चन्द्रसूर्यग्रहे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचन्द्र + सूर्य + ग्रह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः—चन्द्रसूर्ययोः ग्रहः इति (षष्ठी-तत्पुरुष), तस्मिन् (locative)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya (Non-finite verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), पूर्वकाले कृत्य (having bathed)
सोपवासःfasting
सोपवासः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootस + उपवास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/प्रथमा), एकवचन; समासः—सः उपवासः यस्य/सहितः उपवासेन इति (सोपवासः)
जितेन्द्रियःone who has controlled the senses
जितेन्द्रियः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootजित + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः—जितानि इन्द्रियाणि येन सः
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
आदित्यमुखम्the face of the Sun
आदित्यमुखम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआदित्य + मुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/द्वितीया), एकवचन; समासः—आदित्यस्य मुखम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Non-finite verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), पूर्वकाले कृत्य (having seen)
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (Passive)
सर्वकिल्बिषैःfrom all sins
सर्वकिल्बिषैः:
Apadana (Ablative sense via Instrumental/अपादान-भाव)
TypeNoun
Rootसर्व + किल्बिष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/तृतीया), बहुवचन; समासः—सर्वाणि किल्बिषाणि (कर्मधारय)

Sūta (deduced)

Tirtha: Revā-tīrtha (contextual) near Sūryamandira

Type: ghat

Listener: Nṛpasattama (best of kings) implied by surrounding address

Scene: Pilgrims at a river-ghāṭa during an eclipse, fasting and composed, emerging from the water and turning toward a radiant solar visage (Āditya-mukha) near a Sun-temple; the sky shows eclipse-darkened disc with halo.

Ā
Āditya (Sūrya)

FAQs

Austere discipline (fasting, sense-control) joined with sacred observance (eclipse-bath and Sūrya-darśana) leads to deep purification.

Within Revā Khaṇḍa, the implied tīrtha setting is the Revā/Narmadā waters where such observances are performed.

Bathe during a lunar/solar eclipse, fast, restrain the senses, and behold/worship Āditya to gain freedom from sins.