Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 5

ईश्वर उवाच । अत्रिर्नाम महादेवि मानसो ब्रह्मणः सुतः । अग्निहोत्ररतो नित्यं देवतातिथिपूजकः

īśvara uvāca | atrirnāma mahādevi mānaso brahmaṇaḥ sutaḥ | agnihotrarato nityaṃ devatātithipūjakaḥ

Īśvara bersabda: “Wahai Mahādevī, ada seorang resi bernama Atri, putera lahir dari minda Brahmā. Beliau sentiasa tekun dalam Agnihotra dan tidak henti-henti memuliakan para dewa serta para tetamu.”

ईश्वरःĪśvara (Lord Śiva)
ईश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
अत्रिःAtri (sage)
अत्रिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअत्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
नामby name
नाम:
Sambandha/Avadharana (appositive marker)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle) — ‘called/known as’
महादेविO Mahādevī
महादेवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
मानसःmind-born
मानसः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमानस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (adjective)
ब्रह्मणःof Brahmā
ब्रह्मणः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
सुतःson
सुतः:
Karta/Predicate nominative (कर्ता/विशेष्य)
TypeNoun
Rootसुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अग्निहोत्ररतःdevoted to the Agnihotra
अग्निहोत्ररतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअग्निहोत्र + रत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास (अग्निहोत्रे रतः)
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावेन क्रियाविशेषण-प्रयोग (adverbial use of neuter accusative)
देवताऽतिथिपूजकःworshipper of deities and guests
देवताऽतिथिपूजकः:
Karta/Predicate nominative (कर्ता/विशेष्य)
TypeNoun
Rootदेवता + अतिथि + पूजक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समाहार-तत्पुरुष (देवताः च अतिथयः च तेषां पूजकः)

Śiva (Īśvara)

Tirtha: Revā (Narmadā) tīrtha-context (implied by Revākhaṇḍa)

Type: river

Listener: Mahādevī/Pārvatī

Scene: Śiva narrates to Pārvatī the life of sage Atri: a serene hermitage with a sacred fire, offerings, and a sage welcoming guests.

Ś
Śiva (Īśvara)
P
Pārvatī (Mahādevī)
A
Atri
B
Brahmā

FAQs

Purāṇic holiness is rooted in Vedic discipline: Agnihotra, devotion, and honoring guests (atithi-sevā).

The tīrtha’s glory is being prepared through Atri’s story, which will connect to the Revā-region sanctity.

Agnihotra and devatā-atithi-pūjā are highlighted as exemplary daily dharma.