Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 29

शिवस्य विश्वव्याप्तिः—अष्टमूर्तिः पञ्चब्रह्म च | Śiva’s Cosmic Pervasion: Aṣṭamūrti and the Pañcabrahma Forms

वृक्षस्य मूलसेकेन शाखाः पुष्यंति वै यथा । शिवस्य पूजया तद्वत्पुष्यत्यस्य वपुर्जगत् । सर्वाभयप्रदानं च सर्वानुग्रहणं तथा । सर्वोपकारकरणं शिवस्याराधनं विदुः

vṛkṣasya mūlasekena śākhāḥ puṣyaṃti vai yathā | śivasya pūjayā tadvatpuṣyatyasya vapurjagat | sarvābhayapradānaṃ ca sarvānugrahaṇaṃ tathā | sarvopakārakaraṇaṃ śivasyārādhanaṃ viduḥ

Sebagaimana dahan-dahan pokok subur apabila akarnya disiram, demikianlah seluruh dunia—sebagai tubuh penzahiran Śiva—berkembang melalui pemujaan kepada Śiva. Orang bijaksana mengetahui bahawa pengabdian kepada Śiva menganugerahkan keberanian tanpa takut kepada semua, melimpahkan rahmat kepada seluruh makhluk, dan mendatangkan segala manfaat.

वृक्षस्यof a tree
वृक्षस्य:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
मूलसेकेनby watering the root
मूलसेकेन:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootमूल-सेक (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘मूलस्य सेकः’ (watering of the root)
शाखाःbranches
शाखाः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootशाखा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
पुष्यन्तिflourish/thrive
पुष्यन्ति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootपुष् (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
वैindeed
वै:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक निपात (particle of emphasis)
यथाjust as
यथा:
सम्बन्ध (Comparative marker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमान/रीतिवाचक (comparative ‘as’)
शिवस्यof Śiva
शिवस्य:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
पूजयाby worship
पूजया:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootपूजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
तद्वत्likewise
तद्वत्:
सम्बन्ध (Comparative adverb)
TypeIndeclinable
Rootतद्वत् (अव्यय)
Formअव्यय; तुलनार्थक (in the same way)
पुष्यतिflourishes
पुष्यति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootपुष् (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
अस्यof this/of it
अस्य:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी, एकवचन
वपुःbody/form
वपुः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootवपुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
जगत्the world
जगत्:
कर्ता (Subject; apposition)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘वपुः’ इत्यस्य समानाधिकरणम् (apposition)
सर्वाभयप्रदानम्granting of all fearlessness
सर्वाभयप्रदानम्:
कर्म/विधेय (Object/predicate nominal; context-dependent with ‘विदुः’)
TypeNoun
Rootसर्व-अभय-प्रदान (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘सर्वेषाम् अभयस्य प्रदानम्’ (granting fearlessness to all)
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
सर्वानुग्रहणम्favoring all
सर्वानुग्रहणम्:
कर्म/विधेय (Object/predicate nominal)
TypeNoun
Rootसर्व-अनुग्रहण (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘सर्वेषाम् अनुग्रहणम्’ (showing favor to all)
तथाalso
तथा:
सम्बन्ध (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/रीतिवाचक (also/likewise)
सर्वोपकारकरणम्doing all beneficence
सर्वोपकारकरणम्:
कर्म/विधेय (Object/predicate nominal)
TypeNoun
Rootसर्व-उपकार-करण (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘सर्वेषाम् उपकारस्य करणम्’ (doing benefit to all)
शिवस्यof Śiva
शिवस्य:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
आराधनम्worship/propitiation
आराधनम्:
कर्म/विधेय (Object/predicate nominal)
TypeNoun
Rootआ-राध् (धातु) + अन (कृदन्त) → आराधन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; भाववाचक (verbal noun: worship/propitiation)
विदुःthey know
विदुः:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्

Suta Goswami

Tattva Level: pati

Shiva Form: Sadāśiva

Significance: General tīrtha-doctrine: Śiva-pūjā is taught as the root-practice that nourishes the whole ‘Śiva-body’ universe and yields abhaya and anugraha.

Type: stotra

Role: nurturing

Offering: pushpa

S
Shiva

FAQs

It teaches that Śiva is the foundational reality (the “root”) of the cosmos; when one worships Śiva, the entire field of life is harmonized and uplifted, resulting in grace (anugraha) and fearlessness (abhaya).

The verse supports Saguna worship as a direct means to approach the Supreme: by honoring Śiva through pūjā—commonly centered on the Śiva-liṅga—one nourishes the whole manifestation, since the world is described as Śiva’s vapuḥ (expressed form).

Perform Śiva-pūjā with steady devotion—especially liṅgārcana—supported by japa of the Pañcākṣarī (“Om Namaḥ Śivāya”) and prayer for sarvābhaya (fearlessness) and sarvānugraha (grace for all beings).