Shloka 20

गजात्तुमथितात्तूर्णमपक्रम्य स वीर्यवान् ।राक्षसोऽऽभिमुखश्शत्रुंप्रत्युद्गम्यततःकपिम् ।।।।आर्षभंचर्मखडगं च प्रगृह्यलघुविक्रमः ।भर्त्सयन्निवसुग्रीवमाससादव्यवस्थितम् ।।।।

gajāt tu mathitāt tūrṇam apakramya sa vīryavān | rākṣaso 'bhimukhaḥ śatruṃ pratyudgamya tataḥ kapim || ārṣabhaṃ carma-khaḍgaṃ ca pragṛhya laghu-vikramaḥ | bhartsayann iva sugrīvam āsasāda vyavasthitam ||

Kemudian Raksasa yang gagah itu segera turun dari gajah yang terluka, berpaling menghadap musuh dan maju menyongsong ketua kera itu. Menggenggam perisai kulit lembu jantan dan sebilah pedang, pantas dalam serangan, ia mendekati Sugrīva yang berdiri teguh—seakan-akan mengancamnya.

गजात्from the elephant
गजात्:
अपादान (Apādāna/Source)
TypeNoun
Rootगज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन
तुthen/indeed
तु:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विशेषार्थक (particle)
मथितात्from the battered (elephant)
मथितात्:
विशेषण (Qualifier of source)
TypeAdjective
Rootमथ् (धातु)
Formक्त (past participle) ‘मथित’ = ‘shaken/wounded’; पञ्चमी, एकवचन; (गजात्) विशेषणम्
तूर्णम्quickly
तूर्णम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतूर्णम् (अव्यय/प्रातिपदिक-नपुंसक)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb)
अपक्रम्यhaving dismounted
अपक्रम्य:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeVerb
Rootअप-क्रम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्ययभाव; ‘having dismounted/withdrawn’
सःhe
सः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
वीर्यवान्valiant
वीर्यवान्:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootवीर्यवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (qualifying ‘राक्षसः’)
राक्षसःthe Rakshasa
राक्षसः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अभिमुखःfacing
अभिमुखः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअभि + मुख (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अव्ययीभाव-समासः (अभि + मुख = ‘facing towards’)
शत्रुम्the enemy
शत्रुम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootशत्रु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
प्रत्युद्गम्यgoing forth to meet
प्रत्युद्गम्य:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeVerb
Rootप्रति-उद्-गम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्ययभाव; ‘having advanced to meet’
ततःthen
ततः:
कालाधिकरण (Temporal adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकाल/क्रमवाचक-अव्यय (then/thereupon)
कपिम्the monkey (Sुग्रीव)
कपिम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootकपि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आर्षभम्bull(-hide)
आर्षभम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootऋषभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘made of bull-hide/bull-related’; विशेषणम् (qualifying ‘चर्मखड्गम्’ or ‘चर्म’)
चर्मखड्गम्a hide-covered sword
चर्मखड्गम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootचर्म + खड्ग (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः तत्पुरुषः (चर्मणा आच्छादितः/चर्म-सम्बद्धः खड्गः)
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
प्रगृह्यhaving seized
प्रगृह्य:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeVerb
Rootप्र-ग्रह् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्ययभाव; ‘having seized’
लघुविक्रमःswift in prowess
लघुविक्रमः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootलघु + विक्रम (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः (लघुः/शीघ्रः विक्रमः यस्य)
भर्त्सयन्threatening
भर्त्सयन्:
कर्ता-विशेषण (Agentive participle)
TypeVerb
Rootभर्त्स् (धातु)
Formशतृ (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृसमानाधिकरण (agreeing with ‘राक्षसः’)
इवas if
इव:
उपमान (Comparative marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्यय (particle of comparison)
सुग्रीवम्Sugriva
सुग्रीवम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आससादapproached/attacked
आससाद:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootआ-√सद् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
व्यवस्थितम्standing firm
व्यवस्थितम्:
विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootवि-अव-स्था (धातु)
Formक्त (past participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying ‘सुग्रीवम्’)

That valiant Rakshasa hero jumped down quickly from the wounded elephant, seizing hold of a shield made of bull's hide and a sword, advancing towards the enemy who stood firmly, and facing him, as if threatening him.

V
Virūpākṣa
S
Sugrīva
E
Elephant
S
Shield (bull-hide)
S
Sword

FAQs

Dharma is reflected through steadiness under threat: Sugrīva’s firm stance models resolve, while the opponent’s intimidation highlights how fear is used in adharma-driven warfare.

After his elephant is wounded, Virūpākṣa dismounts, arms himself with shield and sword, and directly closes in on Sugrīva.

Steadfastness (dhairya) is emphasized by Sugrīva being “vyavasthita”—unshaken in the face of an armed advance.