Previous Verse
Next Verse

Shloka 35

लङ्कादाह-प्रचोदनं तथा वानर-राक्षस-समरारम्भः

The Burning of Lanka and the Outbreak of Battle

विशल्यौतुमहात्मानौतावुभौरामलक्ष्मणौ ।असम्भ्रान्तौजगृहतुस्तदोभौधनुषीवरे ।।।।

viśalyau tu mahātmānau tāv ubhau rāmalakṣmaṇau |

asambhrāntau jagṛhatus tad ubhau dhanuṣī vare ||

Kemudian kedua-dua mahatma, Rama dan Laksmana, telah bebas daripada derita dan tidak tergoncang, lalu menggenggam kedua-dua busur unggul itu.

विशल्यौfree from darts/wounds
विशल्यौ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविशल्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; विशेषणम् (रामलक्ष्मणौ)
तुbut, indeed
तु:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेष-निपात (but/indeed)
महात्मानौthe two great-souled (ones)
महात्मानौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; समासः—कर्मधारय (महान् आत्मा यस्य)
तौthose two
तौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; सर्वनाम
उभौboth
उभौ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootउभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; विशेषणम् (तौ/रामलक्ष्मणौ)
रामलक्ष्मणौRama and Lakshmana
रामलक्ष्मणौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम + लक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; समासः—द्वन्द्व (रामश्च लक्ष्मणश्च)
असम्भ्रान्तौunperturbed, steady
असम्भ्रान्तौ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअ-सम्भ्रान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; विशेषणम् (रामलक्ष्मणौ)
जगृहतुःseized, took up
जगृहतुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, द्विवचन, परस्मैपद
तदाthen
तदा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb: then)
उभौboth
उभौ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootउभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन; विशेषणम् (धनुषी)
धनुषीtwo bows
धनुषी:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), द्विवचन
वरेexcellent
वरे:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन; विशेषणम् (धनुषी)

The two great souls, Rama, and Lakshmana, both relieved of pain seized hold of excellent and wellknown bows.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
B
bows

FAQs

Dharma is shown as steadiness after suffering: the righteous do not collapse into panic; they return to duty with composure and clarity.

After being restored from prior affliction, Rāma and Lakṣmaṇa re-arm themselves to continue the battle for Sītā’s recovery and justice.

Dhṛti (fortitude) and saṃyama (self-control): they are ‘asambhrānta’—calm, not shaken—despite the crisis of war.