Previous Verse
Next Verse

Shloka 32

त्रिशिरा-प्रबोधनम् तथा नरान्तक-वधः

Trisira’s Counsel and the Slaying of Naranthaka

महापार्श्वोमहाकायोगदामादायवीर्यवान् ।विरराजगदापाणिःकुबेरइवसंयुगे ।।।।

Mahāpārśvo mahākāyo gadām ādāya vīryavān |

virarāja gadāpāṇiḥ Kubera iva saṃyuge ||

Mahāpārśva yang bertubuh besar dan gagah perkasa mengangkat gada; bergada di tangan, ia bersinar di medan perang bagaikan Kubera dalam pertempuran.

महापार्श्वःMahāpārśva
महापार्श्वः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootमहापार्श्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
महाकायःhuge-bodied
महाकायः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootमहा-काय (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: महान् कायः (huge-bodied); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ-विशेषण
गदाम्mace
गदाम्:
कर्म (Object of ādāya)
TypeNoun
Rootगदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आदायhaving taken
आदाय:
पूर्वकाल-क्रिया (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootआ-दा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय: आदाय (having taken)
वीर्यवान्valiant/powerful
वीर्यवान्:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootवीर्यवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ-विशेषण
विरराजshone
विरराज:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootवि-राज् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
गदापाणिःmace-handed (one holding a mace)
गदापाणिः:
कर्ता-सम्बन्ध (Apposition to subject)
TypeNoun
Rootगदा-पाणि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: गदा पाणौ यस्य (one with mace in hand); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ-सम्बोधन/अपपद
कुबेरःKubera
कुबेरः:
उपमान (Standard of comparison)
TypeNoun
Rootकुबेर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान
इवlike
इव:
उपमा-सूचक (Comparator)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय
संयुगेin battle
संयुगे:
अधिकरण (Location/occasion)
TypeNoun
Rootसंयुग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन

Mahaparsva holding an ace in hand in the war shone like Kubera.

M
Mahāpārśva
K
Kubera
G
Gadā (mace)

FAQs

The verse reinforces the epic’s war-ethic: combatants publicly assume their role with clarity—weapon in hand—signaling accountability for the consequences of battle.

A rākṣasa champion, Mahāpārśva, is depicted taking up his mace and entering the battle scene with imposing splendor.

Vīrya (valor) and bala (strength), portrayed through size, weaponry, and a comparison to a powerful deity.