Previous Verse
Next Verse

Shloka 68

कुम्भकर्णवधः

The Slaying of Kumbhakarna

स शैलशृङ्गाभिहतोविसंज्ञःपपातभूमौयुधिवानरेन्द्रः ।तंप्रेक्ष्यभूमौपतितंविसंज्ञनेदुःप्रहृष्टास्त्वथयातुधानाः ।।।।

sa śaila-śṛṅgābhihato visaṃjñaḥ papāta bhūmau yudhi vānarendraḥ |

taṃ prekṣya bhūmau patitaṃ visaṃjñaṃ neduḥ prahṛṣṭās tv atha yātudhānāḥ ||

Dipukul oleh puncak gunung itu, raja Vānara pun pengsan lalu rebah ke bumi di medan perang. Melihatnya terbaring tidak sedarkan diri, para Rākṣasa bersorak girang dan melaungkan pekik kemenangan.

सःhe
सः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे (masculine), प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम् (Singular)
शैलशृङ्गाभिहतःstruck by a mountain peak
शैलशृङ्गाभिहतः:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootशैल (प्रातिपदिक) + शृङ्ग (प्रातिपदिक) + अभि-हन् (धातु)
Formपुंलिङ्गे (masculine), प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (past passive participle); तृतीया-तत्पुरुषः: ‘शैलशृङ्गेण अभिहतः’ = struck by a mountain-peak
विसंज्ञःunconscious
विसंज्ञः:
विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootविसंज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
पपातfell
पपात:
क्रिया (Kriyā/Finite verb)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
भूमौon the ground
भूमौ:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे (feminine), सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
युधिin battle
युधि:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootयुध्/युधि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे (feminine), सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्; ‘in battle’
वानरेन्द्रःking of the monkeys
वानरेन्द्रः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘वानराणाम् इन्द्रः’
तम्him
तम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्
प्रेक्ष्यhaving seen
प्रेक्ष्य:
पूर्वकाल-क्रिया (Pūrvakāla-kriyā/Absolutive)
TypeIndeclinable
Rootप्र-ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययीभावरूपम् (gerund/absolutive): ‘having seen’
भूमौon the ground
भूमौ:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
पतितम्fallen
पतितम्:
विशेषण (Qualifier of object ‘tam’)
TypeAdjective
Rootपत् (धातु)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (PPP)
विसंज्ञम्unconscious
विसंज्ञम्:
विशेषण (Qualifier of object ‘tam’)
TypeAdjective
Rootविसंज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
नेदुःroared / cried out
नेदुः:
क्रिया (Kriyā/Finite verb)
TypeVerb
Rootनद् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम् (Plural)
प्रहृष्टाःdelighted
प्रहृष्टाः:
विशेषण (Qualifier of subject ‘yātudhānāḥ’)
TypeAdjective
Rootप्र-हृष् (धातु)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (PPP): ‘delighted’
तुbut / indeed
तु:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः (particle), विरोध/विशेषार्थकः (adversative/emphatic)
अथthen
अथ:
सम्बन्ध (Discourse connector)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्ययम् (particle/adverb): ‘then/thereupon’
यातुधानाःrākṣasas / demons
यातुधानाः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootयातुधान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्

Struck by the piece of mountain the Vanara king became unconscious and dropped on the battlefield. Seeing that the Rakshasas were happy and naturally roared with a feeling of triumph.

S
Sugrīva
R
Rākṣasas (Yātudhānas)
B
battlefield

FAQs

The verse implicitly critiques delight in another’s suffering; Dharma values steadiness and compassion, whereas celebrating a fallen opponent reflects adharma-oriented triumphalism.

Sugrīva is knocked unconscious by the blow of a mountain peak, and the Rākṣasas react with loud celebration.

The verse emphasizes the moral contrast: the Rākṣasas’ gloating versus the Vānara side’s expected loyalty and resolve that will follow.