HomeRamayanaYuddha KandaSarga 4Shloka 37
Previous Verse
Next Verse

Shloka 37

समुद्रतट-प्रयाणम् तथा वेलावन-निवेशः

March to the Seacoast and Encampment at the Shore

एवं ते हरिशार्दूला गच्छन्तो बलदर्पिताः ।अपश्यंस्ते गिरिश्रेष्ठं सह्यं द्रुमालतायुतम् ।।।।सरांसि च सुपुल्लानि तटाकानि वनानि च ।।।।

evaṃ te hariśārdūlā gacchanto baladarpitāḥ | apaśyaṃs te giriśreṣṭhaṃ sahyaṃ drumālatāyutam || sarāṃsi ca supullāni taṭākāni vanāni ca ||

Demikianlah para vānaras laksana harimau itu, bermegah dengan kekuatan ketika mara, melihat Gunung Sahya—yang terunggul antara gunung-ganang—diselimuti pepohon dan sulur; mereka juga melihat tasik-tasik dengan teratai mekar, kolam-kolam serta rimba belantara.

एवम्thus
एवम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial—manner)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb: thus/in that manner)
तेthey
ते:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम
हरिशार्दूलाःtigers among monkeys
हरिशार्दूलाः:
कर्ता (Karta—apposition)
TypeNoun
Rootहरि + शार्दूल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समास: हरीणां शार्दूलाः (षष्ठी-तत्पुरुष)
गच्छन्तःgoing
गच्छन्तः:
कर्ता (Karta—concomitant action)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (Present active participle/शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘ते’ इत्यस्य विशेषण
बलदर्पिताःproud of strength
बलदर्पिताः:
कर्ता (Karta—qualifier)
TypeAdjective
Rootबल + दर्पित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समास: बलेन दर्पिताः (तृतीया-तत्पुरुष)
अपश्यन्seeing
अपश्यन्:
कर्ता (Karta—concomitant action)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (Present active participle/शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘ते’ इत्यस्य विशेषण; epic usage for ‘seeing’ while going
तेthey
ते:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; पुनरुक्त-कर्ता
गिरिश्रेष्ठम्the best of mountains
गिरिश्रेष्ठम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootगिरि + श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समास: गिरीणां श्रेष्ठम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
सह्यम्Sahya (mountain)
सह्यम्:
कर्म (Karma/Object—apposition)
TypeNoun
Rootसह्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; पर्वतनाम
द्रुमालतायुतम्endowed with trees and creepers
द्रुमालतायुतम्:
कर्म (Karma—qualifier)
TypeAdjective
Rootद्रुम + लता + युत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समास: द्रुम-लता (इतरेतर-द्वन्द्व) + युत (युक्त/possessed)
सरांसिlakes
सरांसि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; अत्र कर्मरूपे (objects seen)
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
सुपुल्लानिfully blossomed
सुपुल्लानि:
कर्म (Karma—qualifier)
TypeAdjective
Rootसु + पुल्ल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; उपसर्गपूर्वक-विशेषण; ‘सरांसि/तटाकानि’ इत्यादीनां विशेषण
तटाकानिponds
तटाकानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतटाक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; कर्मरूपे
वनानिforests
वनानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; कर्मरूपे
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय

Those vanaras who were tigers among vanaras, proud of their might went to see (on their way) the Sahya Mountains, the foremost of the mountains with trees and creepers, lakes and ponds with fully blossomed lotuses.

S
Sahya (mountain range)
V
Vānaras
F
Forests (vanāni)
L
Lakes (sarāṃsi)
P
Ponds (taṭākāni)
L
Lotuses (supullāni)

FAQs

Dharma is reflected as purposeful movement without distraction: even amid beauty and abundance, the warriors continue forward, keeping focus on the righteous aim.

While marching, the vānaras pass through the Sahya region and observe rich natural landscapes—mountains, forests, and waters in bloom.

Steadfastness and morale—confidence in strength paired with forward motion toward duty.