Previous Verse
Next Verse

Shloka 24

लङ्कादर्शनम्

Viewing Laṅkā and its Forest-Gardens

यस्यांस्तम्भसहस्रेणप्रासादस्समलङ्कृतः ।कैलासशिखराकारोदृश्यतेखमिवोललिखन् ।।6.39.23।।चैत्यस्सराक्षसेन्द्रस्यबभूवपुरभूषणम् ।शतेनरक्षसांनित्यंयस्समग्रेणरक्ष्यते ।।6.39.24।।

yasyāṃ stambha-sahasreṇa prāsādaḥ samalaṅkṛtaḥ |

kailāsa-śikhara-ākāro dṛśyate kham ivolalikhan ||6.39.23||

caityaḥ sa rākṣasendrasya babhūva pura-bhūṣaṇam |

śatena rakṣasāṃ nityaṃ yaḥ samagreṇa rakṣyate ||6.39.24||

Di kota itu berdiri sebuah istana berhias seribu tiang, berbentuk seperti puncak Gunung Kailāsa, seakan-akan menggores langit. Bangunan laksana caitya milik raja rākṣasa itu menjadi perhiasan utama kota, sentiasa dijaga sepenuhnya oleh seratus rākṣasa.

manojñāmdelightful
manojñām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmanojña (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन
kānanavatīmhaving forests/groves
kānanavatīm:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootkānanavat (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; मतुप्-प्रत्ययान्त (having forests)
parvataiḥby mountains
parvataiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootparvata (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचन
upaśobhitāmadorned, beautified
upaśobhitām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootupa- (उपसर्ग) + √śubh (धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त) √śubh → उपशोभित
nānā-dhātu-vicitraiḥvariegated with many minerals
nānā-dhātu-vicitraiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnānā (अव्यय) + dhātu (प्रातिपदिक) + vicitra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया बहुवचन; तत्पुरुषः (नानाविधैः धातुभिः विचित्रैः)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
udyānaiḥby gardens
udyānaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootudyāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया बहुवचन
upaśobhitāmadorned
upaśobhitām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootupa- (उपसर्ग) + √śubh (धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त)
nānā-vihaṅga-saṅghuṣṭāmresounding with many birds
nānā-vihaṅga-saṅghuṣṭām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnānā (अव्यय) + vihaṅga (प्रातिपदिक) + saṅghuṣṭa (कृदन्त, √ghuṣ)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त) √ghuṣ (घुष्) → सङ्घुष्ट; तत्पुरुषः (नानाविहङ्गैः सङ्घुष्टा)
nānā-mṛga-niṣevitāmfrequented by many animals/deer
nānā-mṛga-niṣevitām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnānā (अव्यय) + mṛga (प्रातिपदिक) + niṣevita (कृदन्त, √sev)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त) √sev (सेव्) → निषेवित; तत्पुरुषः (नानामृगैः निषेविता)
nānā-kusuma-sañchannāmcovered with many flowers
nānā-kusuma-sañchannām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnānā (अव्यय) + kusuma (प्रातिपदिक) + sañchanna (कृदन्त, √chad)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त) √chad (छद्) → सञ्छन्न; तत्पुरुषः (नानाकुसुमैः सञ्छन्ना)
nānā-rākṣasa-sevitāmattended by many rakshasas
nānā-rākṣasa-sevitām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnānā (अव्यय) + rākṣasa (प्रातिपदिक) + sevita (कृदन्त, √sev)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; कृदन्त-भूतकृदन्त (क्त) √sev → सेवित; तत्पुरुषः (नानाराक्षसैः सेविता)
tāmthat (city)
tām:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन
samṛddhāmprosperous, flourishing
samṛddhām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsamṛddha (प्रातिपदिक/कृदन्त from √ṛdh)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन
samṛddha-arthāmrich in wealth/resources
samṛddha-arthām:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsamṛddha (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; तत्पुरुषः (समृद्धः अर्थः यस्याः सा)
lakṣmīvānprosperous, illustrious
lakṣmīvān:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootlakṣmīvat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; मतुप्-प्रत्ययान्त
lakṣmaṇa-agrajaḥelder brother of Lakshmana
lakṣmaṇa-agrajaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootlakṣmaṇa (प्रातिपदिक) + agraja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; तत्पुरुषः (लक्ष्मणस्य अग्रजः)
rāvaṇasyaof Ravana
rāvaṇasya:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootrāvaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी एकवचन
purīmcity
purīm:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootpurī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया एकवचन
rāmaḥRama
rāmaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन
dadarśasaw
dadarśa:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
sahatogether with
saha:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeIndeclinable
Rootsaha (अव्यय)
Formसह-योगे अव्यय (preposition/adverb: together with)
vānaraiḥwith the monkeys (Vanaras)
vānaraiḥ:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeNoun
Rootvānara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचन

In that city, which was always protected fully by a hundred Rakshasas, there was a palace with thousand pillars, which looked like peak of mount Kailas, and was as though it was scraping the sky and it as like an ornament of Lanka, the city of Rakshasa's Lord.

L
Laṅkā
K
Kailāsa
R
Rāvaṇa (rākṣasendra)
R
rākṣasas

FAQs

The verse cautions against pride (mada) and the misuse of power: towering monuments and heavy security can signal fear and domination rather than dharma. The epic’s dharma ideal is protection rooted in justice, not protection rooted in wrongful possession.

The narration highlights a central, monumental palace/shrine associated with Rāvaṇa, emphasizing both its grandeur and its constant armed protection.

Rāma’s commitment to satya and rightful order is emphasized by contrast with Rāvaṇa’s guarded magnificence—strength used for restoration rather than for arrogant display.