Previous Verse

Shloka 37

अष्टपञ्चाशः सर्गः (Sarga 58)

Daśaratha Questions Sumantra; Messages from the Forest Threshold

तथैव रामोऽश्रुमुखः कृताञ्जलिः स्थितोऽभवल्लक्ष्मणबाहुपालितः।तथैव सीता रुदती तपस्विनी निरीक्षते राजरथं तथैव माम्।।।।

tathaiva rāmo ’śrumukhaḥ kṛtāñjaliḥ sthito ’bhaval lakṣmaṇabāhupālitaḥ |

tathaiva sītā rudatī tapasvinī nirīkṣate rājarathaṃ tathaiva mām ||

Demikian pula Rama, wajahnya basah oleh air mata, berdiri dengan tangan terkatup, disangga oleh lengan Laksmana; demikian pula Sita, menangis dalam dukacita laksana seorang pertapa, terus memandang kereta diraja dan juga aku.

तथाthus
तथा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम् (thus/in the same way)
एवindeed
एव:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारण-निपातः
रामःRama
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
अश्रुमुखःtear-faced
अश्रुमुखः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअश्रु + मुख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; बहुव्रीहिः (अश्रुभिः मुखं यस्य)
कृताञ्जलिःwith folded hands
कृताञ्जलिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत + अञ्जलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
स्थितःstood
स्थितः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) → स्थित (कृदन्त; क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तं कृदन्तम्; पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; 'stood'
अभवत्became / was
अभवत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
लक्ष्मणबाहुपालितःsupported by Lakshmana's arms
लक्ष्मणबाहुपालितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootलक्ष्मण + बाहु + पालित (कृदन्त; क्त)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (लक्ष्मणस्य बाहुभ्यां पालितः = supported by Lakṣmaṇa's arms)
तथाthus
तथा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम्
एवindeed
एव:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम्
सीताSita
सीता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
रुदतीweeping
रुदती:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरुद् (धातु) → रुदत् (शतृ-कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्तं वर्तमानकृदन्तम्; स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
तपस्विनीafflicted / pitiable
तपस्विनी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतपस्विन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; 'tapasvinī' here as 'pitiable/afflicted' by context
निरीक्षतेkeeps gazing at
निरीक्षते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनि + ईक्ष् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), आत्मनेपदम्; प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
राजरथम्the king's chariot
राजरथम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराजन् + रथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (राज्ञः रथः)
तथाthus
तथा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम्
एवindeed
एव:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम्
माम्me
माम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्

How can the son of the guardian of the earth who is accustomed to a comfortable bed and not to undeserved suffering lie down on the ground like an orphan, O Sumantra

R
Rama
S
Sita
L
Lakshmana
S
Sumantra

FAQs

Dharma is expressed as restraint and reverence in suffering: Rama remains composed and respectful even when wronged.

Sumantra describes the final sight: Rama and Sita watching as the royal chariot turns back toward Ayodhya.

Rama’s self-control and humility; Lakshmana’s supportive loyalty; Sita’s steadfast love amid grief.