Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

अयोध्यायाः पौरविलापः

Lament of the Citizens of Ayodhya on Rama’s Absence

चन्द्रहीनमिवाकाशं तोयहीनमिवार्णवम्।अपश्यन्निहतानन्दं नगरं ते विचेतसः।।।।

candrahīnam ivākāśaṃ toyahīnam ivārṇavam | apaśyan nihatānandaṃ nagaraṃ te vicetasaḥ ||

Diliputi dukacita, mereka memandang kota yang kegembiraannya telah musnah—bagaikan langit tanpa bulan, bagaikan lautan tanpa air.

चन्द्र-हीनम्moonless
चन्द्र-हीनम्:
Karma (कर्म—qualifier)
TypeAdjective
Rootचन्द्र (प्रातिपदिक) + हीन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (चन्द्रेण हीनम्) विशेषण आकाशम्
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध—comparison)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमार्थक-अव्यय (comparative particle)
आकाशम्sky
आकाशम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootआकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपमान (standard of comparison)
तोय-हीनम्waterless
तोय-हीनम्:
Karma (कर्म—qualifier)
TypeAdjective
Rootतोय (प्रातिपदिक) + हीन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (तोयेन हीनम्) विशेषण आर्णवम्
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध—comparison)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमार्थक-अव्यय
आर्णवम्ocean
आर्णवम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootआर्णव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपमान
अपश्यन्they saw
अपश्यन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; छान्दस/एपिक रूप: अपश्यन् (= अपश्यन्/अपश्यन् ते)
निहत-आनन्दम्with joy destroyed
निहत-आनन्दम्:
Karma (कर्म—qualifier)
TypeAdjective
Rootनिहत (कृदन्त/प्रातिपदिक) + आनन्द (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (निहतः आनन्दः यस्य) विशेषण नगरम्
नगरम्the city
नगरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनगर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
विचेतसःdistraught/overcome
विचेतसः:
Karta (कर्ता—qualifier)
TypeAdjective
Rootविचेतस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण ते

There are plenty of dry logs of wood. We will prepare a pyre with them, set fire to it and we all will enter it.

M
Moon (candra)
O
Ocean (ārṇava)
R
Rāma (implied cause of joy’s loss)

FAQs

The verse shows how dharmic leadership sustains social well-being; when righteousness is exiled, collective happiness collapses.

The people observe Ayodhyā after Rāma’s departure and perceive it as emptied of joy and auspiciousness.

Rāma’s auspicious, life-giving presence is implied—his absence is compared to cosmic deprivation (moonless sky, waterless ocean).