Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

रामदर्शनार्थं दारानयनम्

The Queens Summoned; Rama’s Leave-Taking and Dasaratha’s Collapse

स सत्यवादी धर्मात्मा गाम्भीर्यात्सागरोपमः।आकाश इव निष्पङ्को नरेन्द्रः प्रत्युवाच तम्।।।।

sa satyavādī dharmātmā gāmbhīryāt sāgaropamaḥ | ākāśa iva niṣpaṅko narendraḥ pratyuvāca tam ||2.34.9||

Raja itu—berkata benar, berhati dharma, sedalam lautan, dan suci bagaikan langit—lalu menjawabnya.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
सत्यवादीtruth-speaking
सत्यवादी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्य + वादिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (सत्यं वदति इति)
धर्मात्माrighteous-souled
धर्मात्मा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्म + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः (धर्मः आत्मा यस्य)
गाम्भीर्यात्in depth; by profundity
गाम्भीर्यात्:
Hetu/Avadhi (हेतु/अवधि)
TypeNoun
Rootगाम्भीर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th case), एकवचन; हेतौ/विशेषणे (in respect of: ‘in depth’)
सागरोपमःlike the ocean
सागरोपमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसागर + उपम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (सागरस्य उपमः)
आकाशम्the sky
आकाशम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootआकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; उपमानपद (as standard of comparison)
इवlike
इव:
Upama-marker (उपमा-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय
निष्पङ्कःspotless; free from mire
निष्पङ्कः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिः + पङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नञ्/निः-तत्पुरुषः (पङ्कः न यस्य/यत्र)
नरेन्द्रःthe king
नरेन्द्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (नराणाम् इन्द्रः)
प्रत्युवाचreplied
प्रत्युवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रति + वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तम्to him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम

O Lord of the world! behold him embellished with all princely virtues like the Sun encircled with its rays, (now) leaving for the forest.

D
Daśaratha
S
Sumantra

FAQs

Dharma is presented as an inner moral identity (dharmātmā) inseparable from truthfulness (satyavāda), especially essential for a ruler.

The text characterizes Daśaratha’s nature and moral stature just before recording his response to Sumantra.

Daśaratha’s truthfulness, purity, and dignified depth—idealized traits of a king even amid crisis.