Shloka 19

तस्य धर्मार्थविदुषो भावमाज्ञाय सर्वशः।ब्राह्मणा जनमुख्याश्च पौरजानपदै स्सह।।2.2.19।।समेत्य मन्त्रयित्वा तु समतागतबुद्धयः।ऊचुश्च मनसा ज्ञात्वा वृद्धं दशरथं नृपम्।।2.2.20।।

tasya dharmārtha-viduṣo bhāvam ājñāya sarvaśaḥ | brāhmaṇā jana-mukhyāś ca paura-jānapadaiḥ saha || 2.2.19 ||

sametya mantrayitvā tu samatāgata-buddhayaḥ | ūcuś ca manasā jñātvā vṛddhaṃ daśarathaṃ nṛpam || 2.2.20 ||

Setelah memahami sepenuhnya hasrat Daśaratha—yang arif tentang dharma dan tata negara—para Brahmana, para pemuka rakyat, serta warga kota dan desa pun berhimpun dan bermusyawarah. Setelah mencapai satu pendirian yang sebulat suara, mereka lalu menyampaikan kepada Raja Daśaratha yang lanjut usia, setelah memantapkan keputusan di dalam hati.

तस्यof him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसक, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन; pronoun
धर्मार्थविदुषःof the knower of dharma and artha
धर्मार्थविदुषः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootधर्म + अर्थ + विद्वस् (प्रातिपदिक)
Formसमास: धर्म + अर्थ (इतरेतर-द्वन्द्व) + विदुष् (बहुव्रीहि-भावे ‘धर्मार्थौ वेत्ति’); पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषण (of tasya)
भावम्intention/state of mind
भावम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आज्ञायhaving known
आज्ञाय:
Purvakala (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + √ज्ञा (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund)
सर्वशःentirely
सर्वशः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वशः (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (adverb: wholly/in every way)
ब्राह्मणाःbrahmins
ब्राह्मणाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
जनमुख्याःleading citizens
जनमुख्याः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजन + मुख्य (प्रातिपदिक)
Formसमास: जनानां मुख्याः (षष्ठी-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
पौरजानपदैःwith townsmen and villagers
पौरजानपदैः:
Sahakarana (सहकारक/सह)
TypeNoun
Rootपौर + जानपद (प्रातिपदिक)
Formसमास: पौराः च जानपदाः च (इतरेतर-द्वन्द्व); पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
सहtogether with
सह:
Sahakarana (सहकारक)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसहार्थक अव्यय (with)
समेत्यhaving assembled
समेत्य:
Purvakala (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + √इ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive)
मन्त्रयित्वाhaving deliberated
मन्त्रयित्वा:
Purvakala (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootमन्त्रय् (धातु; denominative from मन्त्र)
Formक्त्वान्त (absolutive)
तुthen/indeed
तु:
Sambandha (वाक्य-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वयबोधक particle (but/indeed)
समतागतबुद्धयःof unanimous judgment
समतागतबुद्धयः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + √गम् (धातु) + बुद्धि (प्रातिपदिक)
Formसमास: समतागताः बुद्धयः येषाम् (बहुव्रीहि); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘unanimous-minded’
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
मनसाwith the mind
मनसा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
ज्ञात्वाhaving ascertained
ज्ञात्वा:
Purvakala (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Root√ज्ञा (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive)
वृद्धम्aged
वृद्धम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootवृद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (of daśaratham)
दशरथम्Daśaratha
दशरथम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदशरथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
नृपम्the king
नृपम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; apposition to daśaratham

Brahmins, kings and other prominent men, inhabitants of towns and villages having fully known the views of Dasaratha who was conversant with artha and dharma joined together and deliberated. They thought out well and having arrived at unanimity in their thinking thus addressed the aged king Dasaratha.

D
Daśaratha
B
Brāhmaṇas
D
Dharma
A
Artha

FAQs

Dharmic governance values collective consultation and consensus—decisions affecting the realm are strengthened by unified, reasoned public counsel.

After hearing Daśaratha’s intent, Brāhmaṇas and representatives of society confer together and then speak to the king with a unified conclusion.

The assembly’s impartiality and unity (samatāgata-buddhi), and Daśaratha’s stature as a ruler grounded in dharma and artha.