Shloka 17

धिक्कष्टमिति निःश्वस्य राजा शोकपरिप्लुतः।मूर्छितो न्यपतत्तस्मिन्पर्यङ्के हेमभूषिते।।2.19.17।।

dhik kaṣṭam iti niḥśvasya rājā śokapariplutaḥ |

mūrchito nyapatat tasmin paryaṅke hemabhūṣite || 2.19.17 ||

Sambil mengeluh, “Celakalah, betapa malangnya!”, raja yang ditenggelami dukacita pun pengsan lalu rebah ke atas katil berhias emas itu.

धिक्fie!
धिक्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootdhik (अव्यय)
Formनिन्दार्थक निपात (interjection)
कष्टम्calamity; misery
कष्टम्:
Karma (कर्म/उद्गारविषय)
TypeNoun
Rootkaṣṭa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया विभक्ति, एकवचन; भाववाचक
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्यसमाप्तिसूचक-अव्यय (thus)
निःश्वस्यsighing
निःश्वस्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootनिः-श्वस् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त (absolutive), ‘having sighed’
राजाthe king
राजा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrājan (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
शोकपरिप्लुतःoverwhelmed with sorrow
शोकपरिप्लुतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशोक + परि + प्लुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; समासः शोकेन परिप्लुतः (तृतीया-तत्पुरुषः)
मूर्छितःhaving fainted
मूर्छितः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootमूर्छ् (धातु)
Formकृदन्त, क्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; ‘fainted’
न्यपतत्fell down
न्यपतत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-पत् (धातु)
Formलङ् (imperfect/past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तस्मिन्on that
तस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति (Locative), एकवचन; सर्वनाम
पर्यङ्केon the couch
पर्यङ्के:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootparyaṅka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन
हेमभूषितेadorned with gold
हेमभूषिते:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootहेम + भूषित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन; समासः हेमेन भूषितः (तृतीया-तत्पुरुषः)

'Fie, what a calamity!' sighing thus, the king, overwhelmed with sorrow, fainted and fell back on the golden couch.

D
Daśaratha (king)

FAQs

The verse shows the human cost when dharma (a pledged promise) collides with parental love—ethical life can demand painful consequences even for a righteous king.

Daśaratha, unable to bear the outcome of the boons and Rāma’s exile, collapses in grief.

Not virtue but vulnerability: Daśaratha’s intense sorrow underscores the gravity of truth-bound obligations.