Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

द्वादशः सर्गः — Kaikeyi’s Boons and Dasaratha’s Moral Collapse

Ayodhya Kanda 12

इति सञ्चिन्त्य तद्राजा नाध्यगच्छत्तदासुखम्।प्रतिलभ्य चिरात्संज्ञां कैकेयीवाक्यताडितः।।।।व्यथितो विक्लबश्चैव व्याघ्रीं दृष्ट्वा यथा मृगः।असंवृतायामासीनो जगत्यां दीर्घमुच्छवसन्।।।।मण्डले पन्नगो रुद्धो मन्त्रैरिव महाविषः।अहो धिगिति सामर्षो वाचमुक्त्वा नराधिपः।।।।मोहमापेदिवान्भूय श्शोकोपहतचेतनः।

iti sañcintya tad rājā nādhyagacchat tadā sukham | pratilabhya cirāt saṃjñāṃ kaikeyīvākya-tāḍitaḥ ||

vyathito viklabaś caiva vyāghrīṃ dṛṣṭvā yathā mṛgaḥ | asaṃvṛtāyām āsīno jagatyāṃ dīrgham ucchvasan ||

maṇḍale pannago ruddho mantrair iva mahāviṣaḥ | aho dhig iti sāmarṣo vācam uktvā narādhipaḥ ||

moham āpedivān bhūyaḥ śokopahata-cetanaḥ |

Setelah merenung demikian, raja tidak menemukan sebarang ketenteraman. Dipukul oleh kata-kata Kaikeyī, baginda hanya sedar semula setelah lama; lalu, dalam duka dan gementar seperti rusa melihat harimau betina, baginda duduk di tanah yang kosong, menghela nafas panjang. Seperti ular sangat berbisa yang terkurung dalam bulatan oleh mantera, penguasa manusia itu melafazkan dengan marah: “Aduh, celakalah, sungguh memalukan!” lalu sekali lagi tenggelam dalam kebingungan, fikirannya ditimpa kesedihan.

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formवाक्य-समाप्ति/प्रकारवाचक-अव्यय ('thus')
सञ्चिन्त्यhaving thought
सञ्चिन्त्य:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-चिन्त् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव-कृदन्त (gerund); 'having reflected'
तत्that (matter)
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म (that matter)
राजाthe king
राजा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
not
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation)
अध्यगच्छत्attained/found
अध्यगच्छत्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootअधि-गम् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/लङ्), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन; 'did not attain/find'
तदाthen
तदा:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
सुखम्comfort
सुखम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म
प्रतिलभ्यhaving regained
प्रतिलभ्य:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootप्रति-लभ् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव-कृदन्त; 'having regained'
चिरात्after long
चिरात्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootचिरात् (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (after a long time)
संज्ञाम्consciousness
संज्ञाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसंज्ञा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म
कैकेयी-वाक्य-ताडितःstruck by Kaikeyi's words
कैकेयी-वाक्य-ताडितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकैकेयी (प्रातिपदिक) + वाक्य (प्रातिपदिक) + ताडित (कृदन्त; ताड् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; विशेषण (struck/afflicted by Kaikeyi's words)
व्यथितःdistressed
व्यथितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्यथ् (धातु)
Formव्यथ्-धातोः क्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
विक्लबःbewildered
विक्लबः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविक्लब (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (bewildered/helpless)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय
व्याघ्रीम्a tigress
व्याघ्रीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootव्याघ्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म (object of 'seeing')
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव-कृदन्त; 'having seen'
यथाas
यथा:
Upamana (उपमान)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमावाचक/प्रकारवाचक-अव्यय (as/like)
मृगःa deer
मृगः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमेय (one compared)
असंवृतायाम्on the uncovered (surface)
असंवृतायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootअसंवृता (प्रातिपदिक; a- + सम्-वृ धातु से क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; विशेषण; अधिकरण (locative: 'on the uncovered (ground)')
आसीनःsitting
आसीनः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootआस् (धातु)
Formआस्-धातोः क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'seated'
जगत्याम्on the ground
जगत्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरण (on the ground/earth)
दीर्घम्deeply/long
दीर्घम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootदीर्घ (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-रूपेण नपुंसक-द्वितीया एकवचन (adverbial accusative: 'for long/deeply')
उच्छ्वसन्heaving breaths
उच्छ्वसन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootउद्-श्वस् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'breathing/heaving'
मण्डलेin a circle
मण्डले:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमण्डल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरण (in a circle)
पन्नगःa serpent
पन्नगः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootपन्नग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान (serpent as comparison)
रुद्धःconfined
रुद्धः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरुध् (धातु)
Formरुध्-धातोः क्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (confined/blocked)
मन्त्रैःby spells
मन्त्रैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; करण (by spells)
इवas if
इव:
Upamana (उपमान)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय
महाविषःhighly venomous
महाविषः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + विष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (very venomous)
अहोalas!
अहो:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formविस्मय/खेदवाचक-अव्यय (exclamation)
धिक्shame!
धिक्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootधिक् (अव्यय)
Formनिन्दावाचक-अव्यय (interjection of censure)
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्तिवाचक-अव्यय ('saying thus')
सामर्षःindignant
सामर्षः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसामर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (with indignation)
वाचम्words
वाचम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाच् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म (words/speech)
उक्त्वाhaving spoken
उक्त्वा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव-कृदन्त; 'having spoken'
नराधिपःthe king
नराधिपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक) + अधिप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मोहम्delusion/faintness
मोहम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमोह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म
आपेदिवान्fell into/entered
आपेदिवान्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootआ-√पद् (धातु)
Formलिट्-अर्थे क्तवतु-प्रत्ययान्त कृदन्त (perfective periphrastic participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'having reached/entered'
भूयःagain
भूयः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभूयः (अव्यय)
Formपुनरावृत्तिवाचक-अव्यय (again)
शोक-उपहत-चेतनःwith mind struck by grief
शोक-उपहत-चेतनः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशोक (प्रातिपदिक) + उपहत (कृदन्त; हन् धातु) + चेतन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (whose consciousness is struck by grief)

The King absorbed in such thoughts did not get solace. He was startled and distressed like a deer beholding a tigress. He had long lost the senses struck by the (ruthless) words of Kaikeyi. He sank down upon the bare floor heaving deep sighs like a venomous serpent lying confined in a circle. 'What a pity' said the king with indignation and with his senses overwhelmed by sorrow fell into a stupor again.

D
Daśaratha
K
Kaikeyī

FAQs

The passage shows how adharma-driven demands can destabilize a ruler’s mind and the moral order of the household and kingdom.

After Kaikeyī’s demands, Daśaratha collapses emotionally—regaining consciousness briefly, then sinking again into grief and stupor.

Daśaratha’s deep attachment and moral shock are highlighted—his conscience recoils at injustice toward Rāma.