Previous Verse
Next Verse

Shloka 7

Puṣkara-dvīpa, Lokāloka, and the Measure of the Brahmāṇḍa

Cosmic Egg

वसत्यत्र महादेवो हरोर्ऽद्धहरिरव्ययः / संपूज्यमानो ब्रह्माद्यैः कुमाराद्यैश्च योगिभिः / गन्धर्वैः किन्नरैर्यक्षैरीश्वरः कृष्णपिङ्गलः

vasatyatra mahādevo haror'ddhahariravyayaḥ / saṃpūjyamāno brahmādyaiḥ kumārādyaiśca yogibhiḥ / gandharvaiḥ kinnarairyakṣairīśvaraḥ kṛṣṇapiṅgalaḥ

Di sini bersemayam Mahādeva—Tuhan yang tidak binasa, separuh Hara dan separuh Hari—disembah dengan penuh hormat oleh Brahmā dan para dewa lainnya, oleh Sanatkumāra serta para resi-yogi, juga oleh Gandharva, Kinnara dan Yakṣa: Īśvara yang berwarna gelap berbaur keemasan-tawny.

वसतिdwells
वसति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√वस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
अत्रhere
अत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय—स्थानवाचक क्रियाविशेषण
महादेवःMahādeva (Śiva)
महादेवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + देव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन; समासः—कर्मधारय (महान् देवः)
हरोःof Hara
हरोः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध/Genitive), एकवचन
अर्ध-हरिःhalf Hari (partly Viṣṇu)
अर्ध-हरिः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootअर्ध (प्रातिपदिक) + हरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—कर्मधारय (अर्धः हरिः/अर्धं हरिरूपः)
अव्ययःimperishable
अव्ययः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअव्यय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
संपूज्यमानःbeing worshipped
संपूज्यमानः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-√पूज् (धातु)
Formकृदन्त—वर्तमानकर्मणि कृदन्त (शानच्/Present passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि भावः
ब्रह्म-आद्यैःby Brahmā and others
ब्रह्म-आद्यैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण/Instrumental), बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (ब्रह्मा आदिः येषां ते)
कुमार-आद्यैःby Kumāra (Skanda) and others
कुमार-आद्यैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootकुमार (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (कुमाराः आदिः येषां ते)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय—समुच्चय (conjunction)
योगिभिःby yogis
योगिभिः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
गन्धर्वैःby Gandharvas
गन्धर्वैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootगन्धर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
किन्नरैःby Kinnaras
किन्नरैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootकिन्नर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
यक्षैःby Yakṣas
यक्षैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootयक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
ईश्वरःthe Lord
ईश्वरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कृष्ण-पिङ्गलःdark and tawny (in hue)
कृष्ण-पिङ्गलः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक) + पिङ्गल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—द्वन्द्व (कृष्णश्च पिङ्गलश्च) विशेषणरूपेण

Narrator (Purana-samvada frame; a sage describing the tirtha and the form of Mahadeva)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

M
Mahadeva (Shiva)
H
Hara
H
Hari (Vishnu)
B
Brahma
K
Kumaras (Sanatkumara etc.)
Y
Yogins
G
Gandharvas
K
Kinnaras
Y
Yakshas
I
Ishvara

FAQs

By calling the Lord “avyaya” (imperishable) and portraying him as the unified reality of Hara and Hari, the verse points to a single unchanging Īśvara underlying sectarian distinctions—an indicator of the Purana’s integrative theology where the Supreme is one though named in many ways.

The verse does not list techniques, but it highlights the yogic ideal of upāsanā (reverent contemplation and worship): Yogins headed by the Kumaras honor Īśvara, implying that realization is supported by devotion, purity, and steady contemplation of the Lord’s form and unity.

It explicitly presents Mahadeva as “half Hara and half Hari,” teaching a non-competitive unity: Shiva and Vishnu are shown as one Īśvara, a hallmark of the Kurma Purana’s Shaiva-Vaishnava synthesis.