Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

Measure of the Three Worlds, Planetary Spheres, and Sūrya as the Root of Trailokya

ऋषीणां मण्डलादूर्ध्वं लक्षमात्रे स्थितो ध्रुवः / मेढीभूतः समस्तस्य ज्योतिश्चक्रस्य वै ध्रुवः / तत्र धर्मः स भगवान् विष्णुर्नारायणः स्थितः

ṛṣīṇāṃ maṇḍalādūrdhvaṃ lakṣamātre sthito dhruvaḥ / meḍhībhūtaḥ samastasya jyotiścakrasya vai dhruvaḥ / tatra dharmaḥ sa bhagavān viṣṇurnārāyaṇaḥ sthitaḥ

Di atas mandala para Ṛṣi (Saptarṣi), pada jarak satu lakṣa, berdirilah Dhruva. Dhruva sesungguhnya menjadi paksi tetap bagi seluruh roda para cahaya langit. Di sana, sebagai Dharma itu sendiri, bersemayamlah Tuhan Yang Terpuji—Viṣṇu, Nārāyaṇa.

ऋषीणाम्of the sages
ऋषीणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
मण्डलात्from the sphere/orbit
मण्डलात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootमण्डल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन
ऊर्ध्वम्above
ऊर्ध्वम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootऊर्ध्व (प्रातिपदिक/अव्ययीभाव-प्रयोग)
Formअव्यय, क्रियाविशेषण (adverb) ‘above/upwards’
लक्ष-मात्रेat a measure of one lakh
लक्ष-मात्रे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलक्ष (प्रातिपदिक) + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः
स्थितःsituated
स्थितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) → स्थित (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त
ध्रुवःDhruva / the Pole Star
ध्रुवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मेढी-भूतःhaving become the pivot (axle)
मेढी-भूतः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमेढी (प्रातिपदिक) + भू (धातु) → भूत (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः/कर्मधारय-प्रायः (मेढी इव/मेढी-रूपेण भूतः)
समस्तस्यof the entire
समस्तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeAdjective
Rootसमस्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक/पुं (सन्दर्भे), षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
ज्योतिः-चक्रस्यof the wheel of lights (celestial sphere)
ज्योतिः-चक्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootज्योतिस् (प्रातिपदिक) + चक्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (jyotiṣāṃ cakram)
वैindeed
वै:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (emphatic particle)
ध्रुवःDhruva
ध्रुवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; पुनरुक्त-उपपादन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक क्रियाविशेषण (locative adverb)
धर्मःDharma
धर्मः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सःhe/that one
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
भगवान्the Blessed Lord
भगवान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; मतुप्-प्रत्ययान्त (possessor of fortune)
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
नारायणःNārāyaṇa
नारायणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनारायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विष्णोः विशेषण/समनाम
स्थितःis situated/abides
स्थितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) → स्थित (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त

Narratorial voice (Purāṇic narrator describing cosmic geography and the Dhruva-loka as supported by Narayana)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

D
Dhruva
S
Saptarshi Mandala (Circle of the Seven Sages)
V
Vishnu
N
Narayana
D
Dharma
J
Jyotish-chakra (wheel of luminaries)

FAQs

By identifying Narayana as “Dharma” established at the cosmic pivot, the verse presents the Supreme as the sustaining, ordering principle behind the universe—an inner steadiness mirrored outwardly as Dhruva’s fixity.

While not prescribing techniques directly, the imagery of Dhruva as the unmoving pivot supports a classic yogic ideal: ekāgratā (one-pointed steadiness) and dhāraṇā on the stable principle (Dharma/Narayana) amid the turning “wheel” of phenomena.

It foregrounds Vishnu-Narayana as Dharma sustaining the cosmos; within the Kurma Purana’s broader Shaiva–Vaishnava synthesis, such cosmic functions are treated as expressions of the one supreme reality, even when named specifically as Vishnu here.