Shloka 8

Cosmographic Ordering of the Southern and Western Quarters: Valleys, Forest-Plateaus, and Sacred Sites

अथ पश्चिमदिग्भागे व्यवस्थिताः गिरिद्रोण्यः कीर्त्यन्ते । सुपार्श्वशिखिशैलयोर्मध्ये समन्ताद् योजनशतमेकेन भौमशिलातलं नित्यतप्तं दुःस्पर्शम् । तस्य मध्ये त्रिंशद् योजनविस्तीर्णं मण्डलं वह्निस्थानम् । स च सर्वकालमनिन्धनो भगवान् लोकक्षयकारी संवर्तको ज्वलते । अन्तरे च शैलवरयोः कुमुदाञ्जनयोः शतयोजनविस्तीर्णामातुलुङ्गस्थली सर्वसत्त्वानामगम्या । पीतवर्णैः फलैरावृताऽसती सा स्थली शोभते । तत्र च पुण्यो ह्रदः सिद्धैरुपेतः । बृहस्पतेस्तद्वनम् । तथा च शैलयोः पिञ्जरगौरयोरन्तरेण सरोद्रोणी ह्यनेकशतयोजनायता महद्भिश्च षट्पदोद्घुष्टैः कुमुदैरुपशोभिता ॥८॥

atha paścimadigbhāge vyavasthitā giridroṇyaḥ kīrtyante | supārśvaśikhiśailayor madhye samantād yojanaśatam ekena bhaumaśilātalaṁ nityataptaṁ duḥsparśam | tasya madhye triṁśadyojanavistīrṇaṁ maṇḍalaṁ vahnistānam | sa ca sarvakālam anindhano bhagavān lokakṣayakārī saṁvartako jvalate | antare ca śailavarayoḥ kumudāñjanayoḥ śatayojanavistīrṇām ātuluṅgasthalī sarvasattvānām agamyā | pītavarṇaiḥ phalair āvṛtā satī sā sthalī śobhate | tatra ca puṇyo hradaḥ siddhair upetaḥ | bṛhaspates tadvanam || tathā ca śailayoḥ piñjaragaurayor antareṇa sarodroṇī hy anekaśatayojanāyatā mahadbhiś ca ṣaṭpadodghuṣṭaiḥ kumudair upaśobhitā ||8||

आता पश्चिम दिशेतील पर्वत-दऱ्यांचे वर्णन सांगितले जाते. सुपार्श्व व शिखी या पर्वतांच्या मध्ये सर्व बाजूंनी शंभर योजनांपर्यंत शिलामय भूमी सदैव तापलेली व स्पर्शास दुस्तर आहे. तिच्या मध्यभागी तीस योजन विस्ताराचे एक मंडल आहे—अग्निस्थान. तेथे इंधनाविना सर्वकाळ जळणारा, लोकक्षयकारी संवर्तक अग्निरूप भगवान प्रज्वलित असतो. तसेच कुमुद व अंजन पर्वतांच्या मध्ये शंभर योजन रुंद आतुलुंग-स्थळी आहे, जी सर्व प्राण्यांना अगम्य; पिवळ्या फळांनी आच्छादित ती स्थळी शोभते. तेथे सिद्धांनी सेविलेला पुण्य ह्रद आहे—ते बृहस्पतीचे वन आहे. तसेच पिंजर व गौर पर्वतांच्या मध्ये अनेक शत योजन पसरलेली सरो-द्रोणी आहे, कुमुद कमळांनी शोभित व मोठ्या भुंग्यांच्या गुंजारवाने निनादित।

athanow/then
atha:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootatha (अव्यय)
Formअव्यय; आरम्भ/अनन्तर (sequence marker)
paścima-dik-bhāgein the western quarter-region
paścima-dik-bhāge:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootpaścima (प्रातिपदिक) + diś (प्रातिपदिक) + bhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष: ‘पश्चिमायाः दिशः भागे’
vyavasthitāḥsituated/located
vyavasthitāḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvi-ava-sthā (धातु)
Formव्यव-स्था धातोः क्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
giri-droṇyaḥmountain-valleys
giri-droṇyaḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootgiri (प्रातिपदिक) + droṇī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुष: ‘गिरेः द्रोण्यः’
kīrtyanteare described/mentioned
kīrtyante:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootkīrt (धातु)
Formलट् (Present), कर्मणि (Passive), प्रथमपुरुष, बहुवचन
supārśva-śikhi-śailayoḥof/between Supārśva and Śikhi mountains
supārśva-śikhi-śailayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsupārśva (प्रातिपदिक) + śikhiśaila (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन; द्वन्द्व: two mountains ‘Supārśva’ and ‘Śikhi’
madhyein the middle
madhye:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootmadhya (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी एकवचनरूपेण अव्ययीभूत; ‘in the middle’
samantāton all sides
samantāt:
Adhikarana (अधिकरण/Extent)
TypeIndeclinable
Rootsamantāt (अव्यय)
Formअव्यय; सर्वतः (ablative adverb)
yojana-śatama hundred yojanas
yojana-śatam:
Pramāṇa (प्रमाण/Measure)
TypeNoun
Rootyojana (प्रातिपदिक) + śata (संख्या)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
ekenaby one (yojana)
ekena:
Karana (करण/Measure)
TypeAdjective
Rooteka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘by one (more)’
bhauma-śilā-talamthe earthly rocky surface
bhauma-śilā-talam:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootbhauma (प्रातिपदिक) + śilā (प्रातिपदिक) + tala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘भौमं शिलातलम्’ (rocky ground)
nitya-taptamalways hot
nitya-taptam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnitya (प्रातिपदिक) + tapta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय: ‘नित्यं तप्तम्’
duḥ-sparśamhard to touch
duḥ-sparśam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootduḥ (उपसर्ग/नञ्-भाव) + sparśa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘difficult to touch’
tasyaof that
tasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
madhyein the middle
madhye:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootmadhya (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभूत; ‘in the middle’
triṃśat-yojana-vistīrṇamthirty-yojanas wide
triṃśat-yojana-vistīrṇam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Roottriṃśat (संख्या) + yojana (प्रातिपदिक) + vistīrṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
maṇḍalama circular region
maṇḍalam:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootmaṇḍala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
vahni-sthānamthe abode of fire
vahni-sthānam:
Vidhāna (विधान/Apposition)
TypeNoun
Rootvahni (प्रातिपदिक) + sthāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘वह्नेः स्थानम्’
saḥhe/that (fire)
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
sarva-kālamat all times
sarva-kālam:
Kāla (काल/Time adverbial)
TypeIndeclinable
Rootsarva (प्रातिपदिक) + kāla (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव; द्वितीया-रूपेण क्रियाविशेषण: ‘सर्वं कालम्’
anindhanaḥfuel-less
anindhanaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootan-indhana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नञ्-समास: ‘without fuel’
bhagavānthe divine one
bhagavān:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbhagavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
loka-kṣaya-kārīcausing destruction of worlds
loka-kṣaya-kārī:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootloka (प्रातिपदिक) + kṣaya (प्रातिपदिक) + kārin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद-तत्पुरुष: ‘लोकक्षयं करोति’
saṃvartakaḥthe cosmic dissolver (Saṃvartaka fire)
saṃvartakaḥ:
Visheshya (विशेष्य/Apposition)
TypeNoun
Rootsaṃvartaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
jvalateblazes
jvalate:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootjval (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
antarebetween
antare:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootantara (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभूत; ‘between’
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
śaila-varayoḥof/between the two excellent mountains
śaila-varayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootśaila (प्रातिपदिक) + vara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन; कर्मधारय: ‘वरौ शैलौ’
kumuda-añjanayoḥof/between Kumuda and Añjana
kumuda-añjanayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootkumuda (प्रातिपदिक) + añjana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन; द्वन्द्व: Kumuda and Añjana (mountains)
śata-yojana-vistīrṇāa hundred yojanas wide
śata-yojana-vistīrṇā:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśata (संख्या) + yojana (प्रातिपदिक) + vistīrṇa (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘hundred-yojanas wide’
ātuluṅga-sthalīthe Ātuluṅga-plain
ātuluṅga-sthalī:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootātuluṅga (प्रातिपदिक) + sthalī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष: ‘आतुलुङ्गानां स्थली’
sarva-sattvānāmof all beings
sarva-sattvānām:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक) + sattva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; ‘of all beings’
agamyāinaccessible
agamyā:
Vidhāna (विधान/Predicate adjective)
TypeAdjective
Roota-gamya (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; गम्-धातोः यत्/ण्यत्-भाव (gerundive) नञ्-पूर्वक: ‘not to be reached’
pīta-varṇaiḥyellow-colored
pīta-varṇaiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpīta (प्रातिपदिक) + varṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; कर्मधारय: ‘पीताः वर्णाः’
phalaiḥwith fruits
phalaiḥ:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootphala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
āvṛtācovered
āvṛtā:
Vidhāna (विधान)
TypeAdjective
Rootā-vṛ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
satībeing
satī:
Sambandha (सम्बन्ध/Participial)
TypeIndeclinable
Rootas (धातु)
Formअस्-धातोः शतृ (present participle) स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘being’ (concessive/participial)
that
:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
sthalīplain
sthalī:
Karta (कर्ता/Apposition)
TypeNoun
Rootsthalī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
śobhateshines/looks splendid
śobhate:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootśubh (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
tatrathere
tatra:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
puṇyaḥholy
puṇyaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
hradaḥlake
hradaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roothrada (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
siddhaiḥby/with siddhas
siddhaiḥ:
Karana (करण/Association)
TypeNoun
Rootsiddha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
upetaḥattended by
upetaḥ:
Vidhāna (विधान)
TypeAdjective
Rootupa-i (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘endowed/attended’
bṛhaspateḥof Bṛhaspati
bṛhaspateḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbṛhaspati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
tad-vanamthat forest (belonging to him)
tad-vanam:
Karta (कर्ता/Apposition)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + vana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘तस्य वनम्’
tathālikewise
tathā:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय
śailayoḥof/between the two mountains
śailayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootśaila (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन
piñjara-gaurayoḥof/between Piñjara and Gaura
piñjara-gaurayoḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootpiñjara (प्रातिपदिक) + gaura (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन; द्वन्द्व: Piñjara and Gaura (mountains)
antareṇabetween
antareṇa:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootantareṇa (अव्यय)
Formअव्यय; ‘between/without’ (prepositional adverb)
saraḥ-droṇīa lake-valley
saraḥ-droṇī:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsaras (प्रातिपदिक) + droṇī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष: ‘सरसः द्रोणी’
hiindeed
hi:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/हेतु (emphatic particle)
aneka-śata-yojana-āyatāmany-hundreds-of-yojanas long
aneka-śata-yojana-āyatā:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootaneka (प्रातिपदिक) + śata (संख्या) + yojana (प्रातिपदिक) + āyata (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘many hundreds of yojanas long’
mahadbhiḥby great (ones)
mahadbhiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय
ṣaṭpada-udghuṣṭaiḥwith (lotuses) resounding with bees
ṣaṭpada-udghuṣṭaiḥ:
Karana (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootṣaṭpada (प्रातिपदिक) + udghuṣṭa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त; तत्पुरुष: ‘षट्पदैः उद्घुष्ट’ = resounding with bees
kumudaiḥwith white lotuses
kumudaiḥ:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootkumuda (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
upaśobhitāadorned
upaśobhitā:
Vidhāna (विधान)
TypeAdjective
Rootupa-śubh (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त, स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘adorned’

Varāha (default dialogue framework; speaker not explicit in fragment)

Varaha Avatara Context: {"is_varaha_focus":false,"aspect_highlighted":"None","boar_form_detail":"None","earth_interaction":"None"}

Bhu Devi Dialogue: {"is_dialogue":false,"speaker_role":"instructor","bhu_devi_state":"None","key_question":"None"}

Mathura Mandala: {"is_mathura_related":false,"specific_site":"None","parikrama_context":"None","krishna_connection":"None"}

Dharma Shastra: {"has_dharma_rule":false,"topic":"None","instruction_summary":"None","karmic_consequence":"None"}

Vrata Mahatmya: {"has_vrata":false,"vrata_name":"None","tithi_month":"None","promised_fruit":"None"}

Cosmic Boar Symbolism: {"has_symbolism":true,"symbolic_interpretation":"The ‘Saṁvartaka’ fire-station embedded in geography mirrors pralaya-power within the cosmos: sacred space contains both fertility (fruit plains, lotus valleys) and dissolution (world-ending fire), teaching cyclic time","yajna_varaha_imagery":"Implicit yajña polarity: ‘vahni-sthāna’ as agni-kendra; surrounding groves/lakes as soma-like cooling counterbalance; bees/lotuses as ṛtu-yajña abundance around a central consuming fire","vedantic_connection":"Sṛṣṭi-sthiti-pralaya are co-present; the same Bhagavat-power that sustains also withdraws. The landscape becomes a mandala of guṇas—tāmasa (burning rock), sāttvika (siddha-hrada), rājasika (buzzing life)"}

Philosophical Teaching: {"has_teaching":true,"teaching_type":"cosmology-ethics","core_concept":"A sacred world includes terrifying and beneficent zones; discernment (viveka) is required—some spaces are for darśana/śravaṇa, not for intrusion","practical_application":"Cultivate reverence for ‘agamyā’ regions (limits); read nature’s extremes (fire, barrenness, fertility) as reminders of impermanence and cosmic cycles"}

Subject Matter: ["Cosmology","Geography","Heritage Sites","Ecological Narratives"]

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: bhayanaka

Type: Directional cosmography with named mountain pairs, plains, fire-station, groves, and lake-valleys

Related Themes: Varāha Purāṇa: continuing western-direction catalog in adhyāya 80

Visual Art Cues: {"scene_description":"A western cosmographic panorama: a ring of perpetually heated rock with a central blazing fire-mandala (Saṁvartaka), contrasted with an unreachable fruit-yellow plain, a siddha-attended lake in Bṛhaspati’s grove, and a vast lotus valley humming with bees","item_prompts":["two mountain pairs framing scenes (Supārśva–Śikhi; Kumuda–Añjana; Piñjara–Gaura)","glowing red/orange fire circle (30 yojanas)","heat-shimmered rocky ground","yellow fruit-laden plain (Ātuluṅga)","siddhas near a clear lake","lotus-filled valley with dense bee swarms"],"kerala_mural_prompt":"Kerala mural: stylized concentric fire-mandala with rhythmic flames, cool green-blue grove for Bṛhaspati, lotus valley patterned with bees, mountains as decorative borders","tanjore_prompt":"Tanjore: gold-highlighted flames for Saṁvartaka, jewel-toned fruits and lotuses, siddhas with gilded ornaments, strong compartmentalized panels for each mountain interval","mysore_prompt":"Mysore: refined flame rendering, subtle heat haze, delicate lotus detailing, bees as fine stippling, serene siddha-lake contrast","pahari_prompt":"Pahari: narrative landscape with multiple vignettes, crisp mountains, dramatic central fire circle, lyrical lotus valley with audible ‘hum’ suggested by clustered bees"}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"awe with a hint of dread","suggested_raga":"Bhairav or Todi (for gravity and heat)","pace":"medium","voice_tone":"firm and vivid; intensify on ‘saṁvartako jvalate’ then soften for ‘pūṇyo hradaḥ’"}

C
Classical Literature
P
Purāṇic Cosmography
A
Ancient Geography
V
Vaishnavism

FAQs

It exemplifies Purāṇic cosmography by mapping named mountain ranges, plains, groves, and lakes using yojana-based measurements, reflecting how early Sanskrit compendia organized cultural geography and mythic topography into a coherent descriptive system.

The verse names multiple locales (Supārśva–Śikhi, Kumuda–Añjana, Piñjara–Gaura) and a ‘grove of Bṛhaspati’; these are best treated as Purāṇic toponyms within a cosmographic schema rather than securely identifiable modern sites without additional cross-textual evidence.

Rather than a direct injunction, the passage frames landscapes as structured, potent zones (inaccessible plains, sacred lakes, divine groves), encouraging a cultural-heritage reading that emphasizes reverent boundary-making and careful engagement with environments characterized as hazardous or protected.