Naadbindu
काष्ठवज्ज्ञायते देह उन्मन्यावस्थया ध्रुवम् ।
न जानाति स शीतोष्णं न दुःखं न सुखं तथा ॥
काष्ठ-वत् ज्ञायते देहः उन्मनि-अवस्थया ध्रुवम् ।
न जानाति सः शीत-उष्णम् न दुःखम् न सुखम् तथा ॥
kāṣṭhavajjñāyate deha unmanyāvasthayā dhruvam |
na jānāti sa śītoṣṇaṃ na duḥkhaṃ na sukhaṃ tathā ||
उन्मनी अवस्थेत देह निश्चयच काष्ठासारखा भासतो. तो शीत-उष्ण जाणत नाही, तसेच दुःख व सुखही जाणत नाही.
In the state of unmanī, the body is certainly perceived as if it were wood. He does not know cold and heat, nor likewise pain and pleasure.