Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 35

भावेन हि नरः कश्चित्तत्र स्नानं समाचरेत् । सर्वपापविनिर्मुक्तो विष्णुलोके महीयते

bhāvena hi naraḥ kaścittatra snānaṃ samācaret | sarvapāpavinirmukto viṣṇuloke mahīyate

खरोखरच, जो कोणी तेथे भावपूर्वक स्नान करतो, तो सर्व पापांपासून मुक्त होऊन विष्णुलोकात मान पावतो।

भावेनwith (devotional) feeling
भावेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्; हेतौ/प्रकारे (with devotion/attitude)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात-अव्यय (particle; emphasis)
नरःa man
नरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्
कश्चित्someone, any (person)
कश्चित्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; अनिश्चितवाचक (indefinite pronoun)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
समाचरेत्should perform
समाचरेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-चर् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
सर्वपापविनिर्मुक्तःfreed from all sins
सर्वपापविनिर्मुक्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व-पाप-विनिर्मुक्त (प्रातिपदिक; सर्व + पाप + वि-निर्-मुक्त)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying naraḥ)
विष्णुलोकेin Vishnu’s world
विष्णुलोके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootविष्णु-लोक (प्रातिपदिक; विष्णु + लोक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
महीयतेis honored/glorified
महीयते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootमह् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; आत्मनेपदम् (passive/ātmanepada usage)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A single devotee bathes with intense inner devotion; dark ‘pāpa’ shadows dissolve into light; above, Viṣṇuloka appears with Viṣṇu on Garuḍa, the devotee honored with a radiant aura.

V
Viṣṇu
P
Prabhāsa (implied)
T
Tīrtha-snāna

FAQs

Inner disposition (bhāva) makes pilgrimage rites spiritually transformative, culminating in purification and divine honour.

The bathing-place (tīrtha) at Prabhāsa-kṣetra referenced as “there.”

Snāna (sacred bathing) performed with devotion/intent (bhāva).