Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 20

जयेशानि शिवे शर्वे जय नित्यं जयार्चिते । मोक्षदे जय सर्वज्ञे जय धर्मार्थकामदे

jayeśāni śive śarve jaya nityaṃ jayārcite | mokṣade jaya sarvajñe jaya dharmārthakāmade

जय हो, हे ईशानी! जय हो, हे शिवे, हे शर्वे! नित्य जय हो, हे ‘जय’ने अर्चिते! जय हो, हे मोक्षदे! जय हो, हे सर्वज्ञे! जय हो, हे धर्मार्थकामदे!

जय-ईशानिhail, O Īśānī
जय-ईशानि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootजय (अव्यय/निपात) + ईशानी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन; पूर्वपद 'जय' उद्गारः (सन्धिः)
शिवेO Śivā
शिवे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootशिवा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन
शर्वेO Śarvā
शर्वे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootशर्वा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन
जयhail!
जय:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootजय (अव्यय/निपात)
Formअव्यय (निपात), स्तुत्यर्थक उद्गारः
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण), नित्यं = सदा (always)
जय-अर्चितेO one worshipped with hymns of victory
जय-अर्चिते:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootजय (प्रातिपदिक) + अर्चित (कृदन्त, √अर्च् धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन; तृतीया-तत्पुरुषः (जयेन अर्चिता)
मोक्षदेO giver of liberation
मोक्षदे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमोक्ष (प्रातिपदिक) + द (कृदन्त/प्रातिपदिक, √दा धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (मोक्षं ददाति या)
जयhail!
जय:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootजय (अव्यय/निपात)
Formअव्यय (निपात)
सर्वज्ञेO omniscient one
सर्वज्ञे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसर्वज्ञ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन
जयhail!
जय:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootजय (अव्यय/निपात)
Formअव्यय (निपात)
धर्म-अर्थ-कामदेO giver of dharma, wealth, and desire
धर्म-अर्थ-कामदे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक) + काम (प्रातिपदिक) + द (कृदन्त/प्रातिपदिक, √दा धातु)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन; (धर्मश्च अर्थश्च कामश्च) इति इतरेतर-द्वन्द्वः + उपपद (तान् ददाति या)

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating within the Prabhāsa Māhātmya context

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Devī (Īśānī/Śivā)

Scene: Devī as Īśānī-Śivā, serene and sovereign, receives the devas’ ‘jaya’ while symbols of the four aims appear—dharma (scripture), artha (treasure), kāma (lotus), mokṣa (radiant upward flame).

Ī
Īśānī
Ś
Śivā
Ś
Śarvā
M
Mokṣa

FAQs

The Goddess is both the giver of worldly prosperity and the final liberator; devotion aligns all aims under dharma.

Prabhāsa Kṣetra, where such praise is framed as part of its māhātmya and spiritual efficacy.

Implicit stuti-arcana: worship through repeated ‘jaya’ salutations and praise.