Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 29

तां दृष्ट्वा परुषैर्वाक्यैर्भर्त्सयामास राघवः । धिग्धिक्पापे द्विजांस्त्यक्त्वा पितृकृत्यमहोदयम् । क्व गताऽसि च मां हित्वा श्राद्धकाले ह्युपस्थिते

tāṃ dṛṣṭvā paruṣairvākyairbhartsayāmāsa rāghavaḥ | dhigdhikpāpe dvijāṃstyaktvā pitṛkṛtyamahodayam | kva gatā'si ca māṃ hitvā śrāddhakāle hyupasthite

तिला पाहताच राघवाने कठोर शब्दांनी धारेवर धरले— “धिक् धिक्, पापिनी! द्विजांना आणि पितृकार्याचे हे महान् शुभ कर्तव्य सोडून, श्राद्धकाळ आला असता मला टाकून तू कुठे गेलीस?”

ताम्her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव
परुषैःharsh
परुषैः:
Karana (Instrument qualifier/करणविशेषण)
TypeAdjective
Rootपरुष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग (contextual), तृतीया, बहुवचन; वाक्यैः इति विशेषणम्
वाक्यैःwith words
वाक्यैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
भर्त्सयामासrebuked
भर्त्सयामास:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभर्त्स् (धातु)
Formलिट् (Periphrastic perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
राघवःRāghava (Rāma)
राघवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
धिक्fie!
धिक्:
Exclamation (निन्दा)
TypeIndeclinable
Rootधिक् (अव्यय)
Formनिन्दार्थक निपात (interjection of censure)
धिक्fie!
धिक्:
Exclamation (निन्दा)
TypeIndeclinable
Rootधिक् (अव्यय)
Formनिन्दार्थक निपात (repeated)
पापेO sinful one
पापे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (as address), सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन
द्विजान्the Brahmins
द्विजान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
त्यक्त्वाhaving abandoned
त्यक्त्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootत्यज् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव
पितृ-कृत्य-मह-उदयम्the great occasion of ancestral rites
पितृ-कृत्य-मह-उदयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपितृ + कृत्य + महा + उदय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (पितॄणां कृत्यं, तस्य महः/महत्त्वं, तस्य उदयः/उत्सवः)
क्वwhere
क्व:
Question (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootक्व (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक अव्यय (interrogative adverb: where)
गताgone
गता:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त (Past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; असि इत्यनेन सह (periphrastic perfect sense: ‘have gone’)
असिare/have (been)
असि:
Kriya (Copula/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (and)
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, द्वितीया, एकवचन
हित्वाhaving left
हित्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootहा (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव
श्राद्ध-कालेat the time of śrāddha
श्राद्ध-काले:
Adhikarana (Time locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्राद्ध + काल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (श्राद्धस्य काले)
हिindeed/for
हि:
Emphasis (अवधारण/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/causal particle)
उपस्थितेwhen (it) had arrived/was present
उपस्थिते:
Adhikarana (Time locus/अधिकरण)
TypeVerb
Rootउप + स्था (धातु)
Formक्त (Past passive participle), पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; श्राद्धकाले इत्यनेन सह विशेषणम् (when it had arrived)

Rāma (Rāghava)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: Rāma, seated in the ritual area, turns sharply toward Sītā and speaks sternly; his hand gestures accusatory; Sītā stands before him, startled; brāhmaṇa seating and ritual remnants indicate the just-finished śrāddha.

R
Rāma (Rāghava)
S
Sītā
B
Brāhmaṇas
Ś
Śrāddha
P
Pitṛ-kṛtya

FAQs

Ancestral rites are treated as highly auspicious and must be performed with discipline, respect for brāhmaṇas, and attentiveness to time.

Prabhāsa-kṣetra, where pitṛ-kṛtya and śrāddha are framed as especially significant within the māhātmya.

Proper conduct during śrāddha—remaining present for brāhmaṇa hospitality and the completion of pitṛ rites.