Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 27

सर्वतीर्थाभिषिक्तस्त्वं यदा स्यान्नृपसत्तम । प्रायश्चित्तेन योग्यः स्यास्ततो यज्ञस्य नान्यथा

sarvatīrthābhiṣiktastvaṃ yadā syānnṛpasattama | prāyaścittena yogyaḥ syāstato yajñasya nānyathā

हे नृपश्रेष्ठा! तू सर्व तीर्थांत अभिषिक्त होऊन शुद्ध झाल्यावरच प्रायश्चित्ताने यज्ञास योग्य होशील; अन्यथा कधीही नाही.

सर्वतीर्थाभिषिक्तःbathed/anointed in all sacred places
सर्वतीर्थाभिषिक्तः:
Kriya-visheshaṇa (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + तीर्थ (प्रातिपदिक) + अभि + सिच् (धातु) → अभिषिक्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त); तत्पुरुष-समासः (सर्वेषु तीर्थेषु अभिषिक्तः)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यदाwhen
यदा:
Kriya-visheshaṇa (Temporal/काल)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक-सम्बन्ध (when)
स्यात्would be / should be
स्यात्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
नृपसत्तमO best of kings
नृपसत्तम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक) + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नृपाणां सत्तमः)
प्रायश्चित्तेनby expiation
प्रायश्चित्तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootप्रायश्चित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
योग्यःfit / eligible
योग्यः:
Kriya-visheshaṇa (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootयोग्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विधेय-विशेषण
स्यात्would be / should be
स्यात्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
ततःthen
ततः:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (सर्वनाम-प्रातिपदिक तद्)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (thereupon/then)
यज्ञस्यof the sacrifice
यज्ञस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation particle)
अन्यथाotherwise
अन्यथा:
Kriya-visheshaṇa (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootअन्यथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (otherwise)

Brāhmaṇas (ritual instructors)

Tirtha: Sarva-tīrtha (conceptual), implied Prabhāsa-ādi

Type: kshetra

Listener: A king (nṛpa-sattama) within the story; also the broader audience via the Purāṇic frame

Scene: A king stands before learned brāhmaṇas; behind them a symbolic map-like procession of many tīrthas; the king is ritually anointed (abhiṣikta) with waters from diverse sacred sources, signifying readiness for yajña.

T
tīrtha
A
abhiṣeka (ritual bathing)
P
prāyaścitta
Y
yajña

FAQs

Ritual power is tied to moral and ritual fitness; pilgrimage and expiation establish adhikāra for higher rites.

The verse extols ‘all tīrthas’ collectively (sarva-tīrtha) rather than naming one particular location.

Undergo tīrtha-bathing/purification and then prāyaścitta to become eligible to perform the yajña.