Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

अशक्तोऽध्ययनं कर्तुं जाड्यभावान्महीपते । स वैराग्यं परं गत्वा संप्राप्तो गिरिगह्वरे

aśakto'dhyayanaṃ kartuṃ jāḍyabhāvānmahīpate | sa vairāgyaṃ paraṃ gatvā saṃprāpto girigahvare

हे राजा, मंदबुद्धीमुळे अध्ययन करण्यास असमर्थ ठरल्याने, त्याने परम वैराग्य प्राप्त केले आणि तो एका पर्वत गुहेत आला.

अशक्तःunable
अशक्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअशक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (सः)
अध्ययनम्study
अध्ययनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअध्ययन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
कर्तुम्to do; to perform
कर्तुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्त (infinitive), क्रियार्थक
जाड्यभावात्due to dullness
जाड्यभावात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootजाड्य + भाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (जाड्यस्य भावः)
महीपतेO king
महीपते:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहीपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (महीयाः पतिः)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
वैराग्यम्dispassion
वैराग्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवैराग्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
परम्supreme; great
परम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (वैराग्यम्)
गत्वाhaving gone/attained
गत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकालिक क्रिया
संप्राप्तःarrived; reached
संप्राप्तः:
Kriya (Predicate/क्रिया-विशेष)
TypeVerb
Rootसम् + प्र + आप् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (सः) इति कर्तृसंबन्धे
गिरिगह्वरेin a mountain cave
गिरिगह्वरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरि + गह्वर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (गिरेः गह्वरम्)

Pulastya

Tirtha: अर्बुद-गिरि (संदर्भगत) / गिरिगह्वर-एकान्त

Type: cave

Listener: शौनकादि ऋषयः (नैमिषारण्य)

Scene: एक ब्राह्मण, अध्ययन से निरुत्साहित, शान्त मुख, जटाजूट/साधारण वसन, पर्वत की गुहा के द्वार पर बैठा; पीछे शैल-प्रपात/वन-छाया, संध्या का मृदु प्रकाश।

M
Mahīpati (king)
V
Vairāgya
G
Giri-gahvara (mountain cave)

FAQs

When worldly capacities fail, vairāgya can arise; turning inward through solitude and tapas becomes a legitimate path praised in purāṇic dharma.

The verse supports the backstory leading to Piṇḍodaka Tīrtha by describing the ascetic turn of Piṇḍodaka.

No formal rite; it indicates the ascetic discipline of withdrawal and tapas as the foundational act behind tīrtha sanctity.