Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 37

भल्लूकाकारसर्वांग उष्ट्रलंबशिरोधरः । कश्चिद्दुर्दर्शदशनस्त्वभ्यधावत्तमर्भकम्

bhallūkākārasarvāṃga uṣṭralaṃbaśirodharaḥ | kaściddurdarśadaśanastvabhyadhāvattamarbhakam

एका भुताचे सर्वांग अस्वलासारखे, आणि उंटासारखे लांब लोंबकळणारे शिर; पाहवतही न येतील असे भयंकर दात घेऊन तो त्या बालकावर धावून गेला।

भल्लूकाकारसर्वाङ्गःone whose whole body was bear-shaped
भल्लूकाकारसर्वाङ्गः:
Karta (Subject, qualifier)
TypeAdjective
Rootभल्लूक + आकार + सर्व + अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (भल्लूकाकारं सर्वाङ्गं यस्य सः)
उष्ट्रलम्बशिरोधरःhaving a camel-like long head
उष्ट्रलम्बशिरोधरः:
Karta (Subject, qualifier)
TypeAdjective
Rootउष्ट्र + लम्ब + शिरस् + धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (उष्ट्रवत् लम्बं शिरो धारयति)
कश्चित्someone/a certain one
कश्चित्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootकश्चित् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अनिश्चितवाचक सर्वनाम
दुर्दर्शदशनःhaving terrifying/hard-to-look-at teeth
दुर्दर्शदशनः:
Karta (Subject, qualifier)
TypeAdjective
Rootदुर्दर्श + दशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (दुर्दर्शाः दशनाः यस्य सः)
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण/विरोधार्थक (but/indeed)
अभ्यधावत्ran towards/charged
अभ्यधावत्:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Rootअभि √धाव् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
तम्him
तम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अर्भकम्the child/boy
अर्भकम्:
Karma (Apposition to object)
TypeNoun
Rootअर्भक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; बालवाचक

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A single bhūta with bear-like body and camel-long drooping head, brandishing dreadful fangs, lunges toward a small child-ascetic who remains poised in tapas.

B
Bhūtas

FAQs

Frightful appearances are used to shake a seeker’s resolve; the dharmic response is inner steadiness.

Kāśī is the overarching sacred geography; this verse narrates the ordeal rather than naming a particular tīrtha.

None; the passage is descriptive, portraying obstacles to austerity.