Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 73

ब्रह्मनारायणेंद्राणामादित्याप्यरसां तथा । भुवनानि विचित्राणि युद्धं च प्रमथासुरम्

brahmanārāyaṇeṃdrāṇāmādityāpyarasāṃ tathā | bhuvanāni vicitrāṇi yuddhaṃ ca pramathāsuram

त्याने ब्रह्मा, नारायण व इंद्र यांची, तसेच आदित्य व अप्सरा यांचीही विचित्र भुवने पाहिली; आणि प्रमथ व असुर यांचे युद्धही पाहिले।

ब्रह्मनारायणेंद्राणाम्of Brahmā, Nārāyaṇa, and Indra
ब्रह्मनारायणेंद्राणाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + नारायण + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formइतरेतर-द्वन्द्व (ब्रह्मा च नारायणः च इन्द्रः च); पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), बहुवचन
आदित्याप्सरसाम्of the Ādityas and the Apsarases
आदित्याप्सरसाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootआदित्य + अप्सरस् (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व (आदित्याः च अप्सरसः च); स्त्रीलिङ्ग (अप्सरस्-प्रधान), षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
तथाand likewise/also
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/अन्वय) — ‘also/likewise’
भुवनानिworlds/realms
भुवनानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभुवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), बहुवचन
विचित्राणिvariegated, wondrous
विचित्राणि:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविचित्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषणम् (भुवनानि)
युद्धम्battle
युद्धम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय) — ‘and’
प्रमथासुरम्the Pramatha-Asura (demon among/against the Pramathas)
प्रमथासुरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रमथ + असुर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (प्रमथानां असुरः/प्रमथैः सह युद्ध्यमानः इति सन्दर्भे); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Avimukta (Kāśī)

Type: kshetra

Listener: Ṛṣis (frame)

Scene: A panoramic inner-vision: distinct luminous ‘courts’ of Brahmā, Nārāyaṇa, Indra; radiant Ādityas; dancing Apsarases—while simultaneously the pramatha-asura battle rages, all seen within Rudra’s body.

B
Brahmā
N
Nārāyaṇa
I
Indra
Ā
Ādityas
A
Apsarases
P
Pramatha
A
Asura

FAQs

All divine domains are encompassed within Rudra—suggesting that pilgrimage and devotion find their highest anchor in Śiva’s all-containing reality.

Kāśī is the overarching sacred context; this verse emphasizes universal vision rather than a named tīrtha.

None in this verse.