Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Yuddha Kanda, Sarga 18, Shloka 18

शरणागति

धर्मनिर्णयः (Decision on Refuge and Dharma) / Rama’s Vow of Protection and the Acceptance of Vibhishana

राक्षसोजिह्मयाबुध्यासन्दिष्टोऽयमिहागतः ।प्रहर्तुंत्वयिविश्वस्तेप्रच्छन्नोमयिवानघ ।।।।लक्ष्मणेवामहाबाहो सवध्यस्सचिवैस्सहा ।रावणस्यनृशंसस्यभ्राताह्येषविभीषणः ।।एवमुक्त्वारघुश्रेष्ठंसुग्रीवोवाहिनीपतिः ।वाक्यज्ञोवाक्यकुशलंततोमौनमुपागमत् ।।।।

rākṣaso jihmayā buddhyā sandiṣṭo ’yam ihāgataḥ | prahartuṃ tvayi viśvaste pracchanno mayi vā anagha || lakṣmaṇe vā mahābāho sa vadhyaḥ sacivaiḥ saha | rāvaṇasya nṛśaṃsasya bhrātā hy eṣa vibhīṣaṇaḥ || evam uktvā raghuśreṣṭhaṃ sugrīvo vāhinīpatiḥ | vākyajño vākyakuśalaṃ tato maunam upāgamat ||

हा राक्षस वाकड्या बुद्धीने पाठविला जाऊन येथे आला आहे. विश्वास संपादन करून तुझ्यावर, किंवा माझ्यावर, अथवा महाबाहु लक्ष्मणावर प्रहार करण्यासाठी, हे अनघ। हा आपल्या मंत्र्यांसह वधास पात्र आहे; कारण हा नृशंस रावणाचा भाऊ विभीषण आहे। असे म्हणून रघुश्रेष्ठ श्रीरामांस सांगून, वाणीमध्ये निपुण सेनापती सुग्रीव मग मौन झाला।

राक्षसःa Rakshasa (demon)
राक्षसः:
कर्ता (agent/subject)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., nominative, singular)
जिह्मयाcrooked, deceitful
जिह्मया:
करणम् (instrument/means)
TypeAdjective
Rootजिह्म (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् ‘बुद्ध्या’ (fem., instrumental, singular; adjective qualifying buddhyā)
बुद्ध्याby (his) intellect/intent
बुद्ध्या:
करणम् (instrument/means)
TypeNoun
Rootबुद्धि (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् (fem., instrumental, singular)
सन्दिष्टःsent, commissioned
सन्दिष्टः:
कर्ता-विशेषणम् (predicate/qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootसम् + √दिश् (धातु) → सन्दिष्ट (कृदन्तः, क्त-प्रत्ययान्तः)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle; masc., nominative, singular)
अयम्this (one)
अयम्:
कर्ता (agent/subject) (apposition to राक्षसः)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (pronoun; masc., nominative, singular)
इहhere
इह:
अधिकरणम् (location)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; देशवाचक-अव्ययम् (indeclinable adverb of place)
आगतःhas come
आगतः:
क्रिया (verbal predicate)
TypeVerb
Rootआ + √गम् (धातु) → आगत (कृदन्तः, क्त-प्रत्ययान्तः)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भूतकर्मणि कृदन्तः, कर्तरि प्रयोगे (PPP used predicatively: 'has come')
प्रहर्तुम्to strike, to attack
प्रहर्तुम्:
प्रयोजनम् (purpose)
TypeVerb
Rootप्र + √हृ (धातु) → प्रहर्तुम् (तुमुन्-प्रत्ययान्तः)
Formतुमुनन्तम् (infinitive; purpose)
त्वयिin/against you
त्वयि:
अधिकरणम् (locus/target: 'in/against you')
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formसप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम् (pronoun; locative, singular)
विश्वस्तेwhen you are trusting/off your guard
विश्वस्ते:
अधिकरण-विशेषणम् (qualifier of locus)
TypeAdjective
Rootविश्वस्त (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् ‘त्वयि’ (masc., locative, singular; adjective qualifying tvayi)
प्रच्छन्नःhidden, covert
प्रच्छन्नः:
कर्ता-विशेषणम् (qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootप्र + √छद् (धातु) → प्रच्छन्न (कृदन्तः, क्त-प्रत्ययान्तः)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भूतकर्मणि कृदन्तः (PPP; masc., nominative, singular)
मयिin me
मयि:
अधिकरणम् (locus: 'in me/with me')
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formसप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम् (pronoun; locative, singular)
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प (coordination)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; विकल्पार्थक-निपातः (indeclinable particle of alternative: 'or')
अनघO sinless one
अनघ:
सम्बोधनम् (address)
TypeNoun
Rootअनघ (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., vocative, singular)
लक्ष्मणेin/against Lakshmana
लक्ष्मणे:
अधिकरणम् (target/location: 'in/against Lakshmana')
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., locative, singular)
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प (coordination)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; विकल्पार्थक-निपातः (indeclinable particle of alternative)
महाबाहोO mighty-armed one
महाबाहो:
सम्बोधनम् (address)
TypeNoun
Rootमहा + बाहु (प्रातिपदिकम्) (समासः)
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारय-समासः (masc., vocative, singular; compound: 'great-armed')
सःhe
सः:
कर्ता (agent/subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (pronoun; masc., nominative, singular)
वध्यःfit to be killed, to be slain
वध्यः:
कर्ता-विशेषणम् (predicate of subject)
TypeAdjective
Rootवध्य (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विधेय-विशेषणम् (masc., nominative, singular; predicate adjective: 'to be slain')
सचिवैःwith counsellors/ministers
सचिवैः:
सहकारक-करणम् (accompaniment expressed via सह)
TypeNoun
Rootसचिव (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम् (masc., instrumental, plural)
सहtogether with
सह:
सह (accompaniment marker)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; सहार्थक-उपपदम् (indeclinable postposition meaning 'together with')
रावणस्यof Ravana
रावणस्य:
सम्बन्धः (genitive relation)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., genitive, singular)
नृशंसस्यof the cruel one
नृशंसस्य:
सम्बन्ध-विशेषणम् (qualifier in genitive)
TypeAdjective
Rootनृशंस (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् ‘रावणस्य’ (masc., genitive, singular; adjective qualifying rāvaṇasya)
भ्राताbrother
भ्राता:
कर्ता (subject/predicate nominative)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., nominative, singular)
हिindeed, for
हि:
सम्बन्धसूचक/निपात (discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; निपातः (emphatic/causal particle)
एषःthis (one)
एषः:
कर्ता (subject) (apposition)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (pronoun; masc., nominative, singular)
विभीषणःVibhishana
विभीषणः:
कर्ता (subject complement/apposition)
TypeNoun
Rootविभीषण (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., nominative, singular)
एवम्thus, in this way
एवम्:
क्रियाविशेषणम् (adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक-अव्ययम् (indeclinable adverb of manner)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
पूर्वकालः (prior action)
TypeIndeclinable
Root√वच् (धातु) → उक्त्वा (क्त्वान्तः अव्ययभावः)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund/absolutive: 'having said')
रघुश्रेष्ठम्Rama, the best of the Raghu line
रघुश्रेष्ठम्:
कर्म (object of उक्त्वा—addressed/mentioned)
TypeNoun
Rootरघु + श्रेष्ठ (प्रातिपदिकम्) (समासः)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (raghoḥ śreṣṭhaḥ) (masc., accusative, singular)
सुग्रीवःSugriva
सुग्रीवः:
कर्ता (agent/subject)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., nominative, singular)
वाहिनीपतिःlord/chief of the army
वाहिनीपतिः:
कर्ता (apposition to सुग्रीवः)
TypeNoun
Rootवाहिनी + पति (प्रातिपदिकम्) (समासः)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (vāhinyāḥ patiḥ) (masc., nominative, singular)
वाक्यज्ञःknower of speech, eloquent
वाक्यज्ञः:
कर्ता-विशेषणम् (qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootवाक्य + ज्ञ (प्रातिपदिकम्) (समासः)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपपद-तत्पुरुषः (vākyānāṃ jñaḥ) (masc., nominative, singular; adjective of सुग्रीवः)
वाक्यकुशलम्a well-spoken (statement), skillful in words
वाक्यकुशलम्:
कर्म (object of उक्त्वा—what was said/uttered: 'a speech')
TypeAdjective
Rootवाक्य + कुशल (प्रातिपदिकम्) (समासः)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; उपपद-तत्पुरुषः (vākyasu kuśalaḥ) (neut., accusative, singular)
ततःthen
ततः:
क्रियाविशेषणम् (temporal modifier)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; कालवाचक-अव्ययम् (indeclinable adverb of time: 'then')
मौनम्silence
मौनम्:
कर्म (object of उपागमत्: 'entered silence')
TypeNoun
Rootमौन (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (neut., accusative, singular)
उपागमत्entered, became (silent)
उपागमत्:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootउप + आ + √गम् (धातु)
Formलङ्-लकारः (अनद्यतनभूतकालः), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम् (imperfect; 3rd person singular; parasmaipada)

"O sinless mightyarmed Rama I believe that this Rakshasa has been sent to come here covertly to strike at you or me or Lakshmana. On knowing that you are here the cruel Ravana's brother has come greedily along with his counsellors to kill you."Sugriva the chief of the army, who was good at speech and adept in expression, having said to Rama, the best among the Raghu race, remained silent thereafter.

S
Sugrīva
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
V
Vibhīṣaṇa
R
Rāvaṇa

FAQs

In wartime, dharma includes protecting the innocent and the mission through caution; counsel must prioritize collective safety even at the risk of mistrusting a newcomer.

Sugrīva argues that Vibhīṣaṇa is a covert threat sent by Rāvaṇa and urges decisive restraint; after advising, he stops speaking.

Sugrīva’s protective vigilance and rhetorical competence—he warns clearly, then yields the floor to Rāma’s judgment.