Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

लङ्कादाहः — The Burning of Lanka

Catuḥpañcāśaḥ Sargaḥ

क्वचित्किंशुकसङ्काशाः क्वचिच्छाल्मलिसन्निभाः।।।।क्वचित्कुङ्कुमसङ्काशाश्शिखा वह्नेश्चकाशिरे।

kvacit kiṃśuka-saṅkāśāḥ kvacit śālmali-sannibhāḥ | kvacit kuṅkuma-saṅkāśāḥ śikhā vahnēḥ cakāśire ||

कुठे अग्नीच्या ज्वाळा किंशुकफुलांसारख्या, कुठे शाल्मलीसारख्या, तर कुठे कुंकुमासारख्या—अशा नानावर्णांनी नगरात झळकत होत्या।

क्वचित्in some places
क्वचित्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय, स्थानवाचक-अव्यय (locative adverb)
किंशुक-सङ्काशाःresembling kiṃśuka blossoms
किंशुक-सङ्काशाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकिंशुक (प्रातिपदिक) + सङ्काश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण (adjective)
क्वचित्elsewhere
क्वचित्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय, स्थानवाचक-अव्यय (locative adverb)
शाल्मलि-सन्निभाःlike śālmali (silk-cotton tree)
शाल्मलि-सन्निभाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशाल्मलि (प्रातिपदिक) + सन्निभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण
क्वचित्in other places
क्वचित्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय, स्थानवाचक-अव्यय (locative adverb)
कुङ्कुम-सङ्काशाःsaffron-colored / resembling kuṅkuma
कुङ्कुम-सङ्काशाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकुङ्कुम (प्रातिपदिक) + सङ्काश (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषण (शिखाः इति विशेष्य)
शिखाःflames
शिखाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशिखा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन
वह्नेःof the fire
वह्नेः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootवह्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
चकाशिरेshone
चकाशिरे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकाश् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपद

The flames of fire were shining like kimsuka flowers here, like salmali wood there, and like saffron flowers elsewhere.

L
Laṅkā
K
kiṃśuka
Ś
śālmali

FAQs

The beauty of the imagery contrasts with the tragedy of destruction, reminding that aesthetic splendor cannot sanctify adharma. Dharma evaluates actions by righteousness and harm, not by outward brilliance.

The poet describes the spreading blaze in Laṅkā, noting the varied colors of flames as they consume different structures and materials.

Not a direct virtue statement; the verse supports the epic’s moral atmosphere by portraying the magnitude of consequence unleashed upon an adharma-ruled city.