Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 99, Shloka 6

चित्रकूटप्राप्तिः

Bharata Reaches Chitrakuta and Beholds Rama

स लक्ष्मणस्य रामस्य ददर्शाऽश्रममीयुषः।कृतं वृक्षेष्वभिज्ञानं कुशचीरैः क्वचित्क्वचित्।।2.99.6।।

sa lakṣmaṇasya rāmasya dadarśāśramam īyuṣaḥ |

kṛtaṁ vṛkṣeṣv abhijñānaṁ kuśa-cīraiḥ kvacit kvacit || 2.99.6 ||

राम-लक्ष्मणांच्या आश्रमाकडे गेलेल्या वाटेची खूण सांगणारी, कुठेकुठे झाडांवर कुशगवत व सालीच्या पट्ट्यांनी केलेली चिन्हे त्याने पाहिली।

सःhe
सः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; सर्वनाम
लक्ष्मणस्यof Lakshmana
लक्ष्मणस्य:
सम्बन्ध (Sambandha/Genitive relation)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्
रामस्यof Rama
रामस्य:
सम्बन्ध (Sambandha/Genitive relation)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्
ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
आश्रमम्hermitage
आश्रमम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
ईयुषःof one who had gone/approached
ईयुषः:
सम्बन्ध (Sambandha/Genitive relation)
TypeAdjective
Rootइ (धातु) + इयुस् (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formलिट्-कृदन्तः (Perfect active participle), पुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying)
कृतम्made/placed
कृतम्:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; अभिज्ञानम् इति पदस्य विशेषणम्
वृक्षेषुon the trees
वृक्षेषु:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), बहुवचनम्
अभिज्ञानम्a mark/sign of recognition
अभिज्ञानम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootअभिज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
कुशचीरैःwith kusa-grass and bark-strips
कुशचीरैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootकुश + चीर (प्रातिपदिक-द्वन्द्व)
Formनपुंसकलिङ्गः (समाहार-द्वन्द्व), तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), बहुवचनम्; करणम्
क्वचित्in some places
क्वचित्:
क्रियाविशेषण (Kriyā-viśeṣaṇa/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्ययम्; अव्यय-विशेषणम् (adverb)
क्वचित्here and there
क्वचित्:
क्रियाविशेषण (Kriyā-viśeṣaṇa/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्ययम्; पुनरुक्ति (repetition)

Thereafter, princes Rama and Lakshmana joined Sumantra and Guha in the forest like the Sun and the Moon meeting the planets Sukra and Brihaspati in the sky.

B
Bharata
R
Rama
L
Lakṣmaṇa
Ā
āśrama (hermitage)
K
kuśa (sacred grass)
C
cīra (bark garment/strip)
V
vṛkṣa (trees)

FAQs

Order and responsibility even in exile: dharmic living includes practical care—leaving clear markers so others may find the righteous path without harm or confusion.

Bharata observes trail-markers on trees that indicate the route to Rama and Lakṣmaṇa’s hermitage.

Rama–Lakṣmaṇa’s foresight and discipline: they organize their forest life with mindful, non-wasteful signs made from austere materials.