Previous Verse
Next Verse

Shloka 46

Description of the Pilgrimage to the Sacred Tīrthas

Kurukṣetra-yātrā-krama

श्रीतीर्थं च ततः प्राप्य शालग्राममनुत्तमम् । स्नात्वाभ्यर्च्य हरिं नित्यं पश्यति स्वांतिके स्थितम् ॥ ४६ ॥

śrītīrthaṃ ca tataḥ prāpya śālagrāmamanuttamam | snātvābhyarcya hariṃ nityaṃ paśyati svāṃtike sthitam || 46 ||

मग श्रीतीर्थ व अनुपम शालग्राम प्राप्त करून स्नान करून नित्य हरिचे पूजन करतो, आणि त्यांना आपल्या अगदी निकट स्थित पाहतो।

श्री-तीर्थम्the sacred ‘Śrī’ pilgrimage-place
श्री-तीर्थम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + तीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (श्रियाः तीर्थम्)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक (conjunction)
ततःthen; thereafter
ततः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: ‘then/from there’)
प्राप्यhaving reached
प्राप्य:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); ‘having reached/attained’
शालग्रामम्Śālagrāma (sacred stone/icon)
शालग्रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशालग्राम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अनुत्तमम्unsurpassed; supreme
अनुत्तमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनुत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying ‘शालग्रामम्’)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त; ‘having bathed’
अभ्यर्च्यhaving worshipped
अभ्यर्च्य:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-अर्च् (धातु)
Formक्त्वान्त; ‘having worshipped’
हरिम्Hari (Vishnu)
हरिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावेन प्रयुक्तम्; क्रियाविशेषण (adverbial accusative: ‘always’)
पश्यतिsees
पश्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपश् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
स्व-अन्तिकेnear oneself; close by
स्व-अन्तिके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्व (प्रातिपदिक) + अन्तिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (स्वस्य अन्तिके = ‘near oneself’)
स्थितम्standing; present
स्थितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा एकवचन; विशेषणरूपेण (qualifying ‘हरिम्’ as ‘present/standing’)

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: adbhuta

H
Hari
V
Vishnu
S
Shalagrama
S
Sri-tirtha

FAQs

It teaches that tīrtha-yātrā becomes complete when joined with snāna (purificatory bathing) and nitya-arcana (daily worship) of Hari, culminating in intimate darśana—experiencing Viṣṇu as directly present.

Bhakti is shown as steady, daily practice: approaching a Viṣṇu-centered tīrtha and Śālagrāma, worshipping Hari consistently, and thereby gaining the grace to perceive Him ‘near at hand’ rather than as distant.

Ritual praxis is emphasized: tīrtha-snāna and arcana/abhyarcana (formal worship). While not a technical Vedāṅga lesson, it reflects applied kalpa-style discipline—proper sacred bathing and daily pūjā as prescribed religious procedure.