Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

Kāruṇya-stotra Phalaśruti; Dream-Darśana of Vāsudeva; Manifestation and Pratiṣṭhā of Jagannātha, Balabhadra (Ananta), and Subhadrā

ये तं सुसूक्ष्मं विमलांम्बराभं ध्यायंति नित्यं पुरुषं पुराणम् । ते मुक्तिभाजः प्रविशंति विष्णुं मन्त्रैर्यथाज्यं हुतमध्वराग्नौ ॥ ९ ॥

ye taṃ susūkṣmaṃ vimalāṃmbarābhaṃ dhyāyaṃti nityaṃ puruṣaṃ purāṇam | te muktibhājaḥ praviśaṃti viṣṇuṃ mantrairyathājyaṃ hutamadhvarāgnau || 9 ||

जे त्या अतिसूक्ष्म, निर्मळ आकाशवर्ण प्राचीन पुरुषाचे नित्य ध्यान करतात—ते मुक्तिभागी होऊन विष्णूमध्ये प्रवेश करतात; जसे मंत्रोच्चारासह अर्पिलेले घृत यज्ञाग्नीत विलीन होते.

येthose who
ये:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; सम्बन्धबोधक सर्वनाम
तम्him
तम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
सुसूक्ष्मम्very subtle
सुसूक्ष्मम्:
विशेषण (Adjectival modifier)
TypeAdjective
Rootसु + सूक्ष्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; उपसर्गयुक्त-विशेषण
विमलाम्बराभम्having the radiance of spotless sky/garment
विमलाम्बराभम्:
विशेषण (Adjectival modifier)
TypeAdjective
Rootविमल + अम्बर + आभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुष: (विमलम् अम्बरम् इव आभा यस्य/आभः)
ध्यायन्तिmeditate (upon)
ध्यायन्ति:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootध्यै (धातु)
Formलट् (present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
नित्यम्always
नित्यम्:
कालाधिकरण (Temporal)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक/अव्ययीभाववत् प्रयोग)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb)
पुरुषम्the Person
पुरुषम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पुराणम्ancient
पुराणम्:
विशेषण (Adjectival modifier)
TypeAdjective
Rootपुराण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
तेthey
ते:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
मुक्तिभाजःsharers of liberation
मुक्तिभाजः:
कर्ता (Subject complement)
TypeNoun
Rootमुक्ति + भाज् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (मुक्तेः भाजः = भागिनः)
प्रविशन्तिenter
प्रविशन्ति:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootप्र + विश् (धातु)
Formलट् (present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; उपसर्गयुक्त
विष्णुम्Vishnu
विष्णुम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
मन्त्रैःwith mantras
मन्त्रैः:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), बहुवचन
यथाas, according to
यथा:
प्रकार (Manner)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक-अव्यय (adverb: ‘as/according to’)
आज्यम्ghee
आज्यम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootआज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
हुतम्offered
हुतम्:
विधेय (Predicate participle)
TypeVerb
Rootहु (धातु) + क्त (कृत्)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय, भूतकर्मणि/PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘offered (as oblation)’
अध्वराग्नौin the sacrificial fire
अध्वराग्नौ:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअध्वर + अग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (अध्वरस्य अग्निः)

Narada

Vrata: none

Rasa: {"primary_rasa":"shanta","secondary_rasa":"bhakti","emotional_journey":"Contemplative meditation on the subtle, stainless, sky-hued Ancient Person culminates in a serene promise of liberation and union/entry into Vishnu, sealed by a vivid yajña analogy."}

V
Vishnu

FAQs

It teaches that unwavering meditation on the subtle, pure, primordial Supreme Person culminates in moksha—described as entering into Viṣṇu—using the ritual image of oblations being received by fire to express certainty and completeness of the spiritual result.

Bhakti here is expressed as nitya-dhyāna (constant contemplative remembrance) of Viṣṇu’s transcendent nature; the devotee’s consciousness becomes aligned with Him, and liberation is portrayed as intimate union/entry into Viṣṇu rather than merely an external reward.

It highlights mantra-prayoga and yajña imagery—how offerings (ājyam) accompanied by mantras are properly consigned into the adhvara-agni—used as a Vedically grounded analogy to explain the certainty of the fruit of meditation.