Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 51

The Greatness of Viṣṇu

Viṣṇor Māhātmya

जन्मकोटिसहस्रेषु पुण्यं यैः समुपार्जितम् । तेषां भक्तिर्भवेच्छुद्धा देवदेवे जनार्दने ॥ ५१ ॥

janmakoṭisahasreṣu puṇyaṃ yaiḥ samupārjitam | teṣāṃ bhaktirbhavecchuddhā devadeve janārdane || 51 ||

ज्यांनी कोटी-सहस्र जन्मांत पुण्य संचित केले आहे, त्यांच्या हृदयात देवदेव जनार्दनाविषयी शुद्ध भक्ती उत्पन्न होते।

जन्म-कोटि-सहस्रेषुin (many) thousands of crores of births
जन्म-कोटि-सहस्रेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootजन्मन् (प्रातिपदिक) + कोटि (प्रातिपदिक) + सहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (7th/locative) बहुवचन; तत्पुरुष-समासः (जन्मानां कोटि-सहस्रेषु = in crores of thousands of births)
पुण्यम्merit
पुण्यम्:
Karma (कर्म/उपार्जन-विषय)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन
यैःby whom
यैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; तृतीया (3rd/instrumental) बहुवचन; सम्बन्धे 'by whom'
समुपार्जितम्accumulated; earned
समुपार्जितम्:
Karma (कर्म/विशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-उप-आर्ज् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन; पुण्यम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/genitive) बहुवचन
भक्तिःdevotion
भक्तिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा एकवचन
भवेत्would become; may arise
भवेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (optative); परस्मैपद; प्रथमपुरुष एकवचन
शुद्धाpure
शुद्धा:
Karta (कर्ता/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुद्ध (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा एकवचन; भक्तेः विशेषणम्
देव-देवेin the God of gods
देव-देवे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + देव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी एकवचन; तत्पुरुषः (देवानां देवः)
जनार्दनेin Janārdana (Vishnu)
जनार्दने:
Adhikarana (अधिकरण/समनाधिकरण)
TypeNoun
Rootजनार्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी एकवचन; देवदेवे इति समनाधिकरण

Sanatkumara (teaching Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: adbhuta

J
Janardana
V
Vishnu

FAQs

It teaches that śuddha-bhakti (pure devotion) to Janārdana is not accidental; it manifests when vast accumulated puṇya ripens, indicating deep spiritual maturity across many lives.

Bhakti is presented as the natural fruit of long-earned merit—when dharma, right conduct, and sacred acts mature, the heart turns effortlessly toward the God of gods, Viṣṇu (Janārdana).

No specific Vedāṅga technique is taught in this verse; the practical takeaway is the karmic principle of puṇya accumulation through dharmic action and worship, which becomes the ground for stable devotion.