Next Verse

Shloka 1

Adhyaya 91The Gods’ Hymn to Kātyāyanī and the Goddess’ Prophecy of Future Manifestations

जज्वलुश्चाग्नयः शान्ताः शान्ता दिग्जनितस्वनाः ।

इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे सावर्णिके मन्वन्तरे देवीमाहात्म्ये शुम्भवधोनाम नवतितमोऽध्यायः ।

एकनवतितमोऽध्यायः- ९१ ।

ऋषिरुवाच देव्याऽ हते तत्र महासुरेन्द्रे सेन्द्राः सुरा वन्हिपुरोगमास्ताम् ।

कात्यायनीं तुष्टुवुरिष्टलाभाद् विकाशिवक्त्राब्जविकाशिताशाः ॥

jajvaluś cāgnayaḥ śāntāḥ śāntā dig-janita-svanāḥ /

iti śrī-mārkaṇḍeya-purāṇe sāvarṇike manvantare devī-māhātmye śumbha-vadho nāma navatitamo 'dhyāyaḥ /

ekanavatitamo 'dhyāyaḥ—91 /

ṛṣir uvāca devyā hate tatra mahāsurendre sendrāḥ surā vahni-purogamās tām /

kātyāyanīṃ tuṣṭuvur iṣṭa-lābhād vikāśi-vaktrābja-vikāśitāśāḥ

शांत झालेले अग्नी स्थिरपणे प्रज्वलित राहिले; दिशांतून उठलेले शब्दही निवळले. (येथे श्रीमार्कण्डेयपुराणातील सावर्णिक मन्वंतरातील देवीमाहात्म्याचा नव्वदावा अध्याय ‘शुम्भवध’ समाप्त झाला.) आता एक्याण्णवावा अध्याय आरंभ होतो. ऋषी म्हणाले—देवीने त्या महान असुराधिपतीचा वध केल्यावर, इंद्रासह देवगण, अग्नीला अग्रस्थानी ठेवून, प्रसन्न मुखांनी, इच्छित फलसिद्धीने कृतार्थ होऊन, कात्यायनीची स्तुती करू लागले।

jajvaluḥblazed
jajvaluḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootjval (ज्वल् धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक
agnayaḥfires
agnayaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootagni (अग्नि प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
śāntāḥcalm, pacified
śāntāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśānta (शान्त प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘agnayaḥ’ इत्यस्य विशेषणम्
śāntāḥquiet
śāntāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśānta (शान्त प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; (पाठे पुनरुक्तिः)
dik-janita-svanāḥwhose sounds arose in the quarters (echoing in all directions)
dik-janita-svanāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdik (दिक् प्रातिपदिक) + janita (जनित कृदन्त-प्रातिपदिक) + svana (स्वन प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहि: ‘dikṣu janitaḥ svanaḥ yeṣām’
itithus
iti:
Prayojaka (प्रयोजक)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय, उद्धरण/समाप्तिसूचक (quotative/end marker)
śrī-mārkaṇḍeya-purāṇein the Śrī Mārkaṇḍeya Purāṇa
śrī-mārkaṇḍeya-purāṇe:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrī (श्री) + mārkaṇḍeya (मार्कण्डेय) + purāṇa (पुराण)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (mārkaṇḍeyasya purāṇam) with honorific śrī-
sāvarṇikein the Sāvarṇika (period)
sāvarṇike:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsāvarṇika (सावर्णिक प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘manvantare’ इत्यस्य विशेषणम्
manvantarein the Manvantara
manvantare:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootmanvantara (मन्वन्तर प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
devī-māhātmyein the Devī Māhātmya
devī-māhātmye:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootdevī (देवी) + māhātmya (माहात्म्य)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (devyāḥ māhātmyam)
śumbha-vadha-nāmanamed ‘The Slaying of Śumbha’
śumbha-vadha-nāma:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśumbha (शुम्भ) + vadha (वध) + nāman (नामन् प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘śumbhasya vadhaḥ’ + ‘nāma’ = ‘named (as)’
navatitamaḥninetieth
navatitamaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnavati-tama (नवतितम प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक (ordinal) ‘90th’
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (अध्याय प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ekanavatitamaḥninety-first
ekanavatitamaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rooteka-navati-tama (एकनवतितम प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक ‘91st’
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (अध्याय प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ṛṣiḥthe sage
ṛṣiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootṛṣi (ऋषि प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (वच् धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
devyāḥof the Goddess
devyāḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdevī (देवी प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (Genitive/6th), एकवचन
hatewhen (he) was slain
hate:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeVerb
Roothan (हन् धातु) → hata (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकृदन्त (past passive participle), सप्तमी एकवचन; ‘when slain’
tatrathere
tatra:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक
mahā-asura-indrewhen the great lord of asuras was slain
mahā-asura-indre:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootmahā (महा) + asura (असुर) + indra (इन्द्र)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष: ‘asurāṇām indraḥ’ with mahā-
sa-indrāḥtogether with Indra
sa-indrāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsa (सह/स-) + indra (इन्द्र प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘with Indra’ (सह-भाव)
surāḥthe gods
surāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsura (सुर प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
vahni-purogamāḥwith Agni in the lead
vahni-purogamāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvahni (वह्नि प्रातिपदिक) + purogama (पुरोगम प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहि: ‘vahniḥ purogamaḥ yeṣām’
tastāvuḥpraised (the two praised) / offered praise
tastāvuḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootstu (स्तु धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, द्विवचन; (पाठभेद: ‘astām/astāṃ’ इति)
kātyāyanīmKātyāyanī (the Goddess)
kātyāyanīm:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootkātyāyanī (कात्यायनी प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (Acc), एकवचन
tuṣṭuvuḥpraised
tuṣṭuvuḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootstu (स्तु धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
iṣṭa-lābhātfrom obtaining the desired (boon/result)
iṣṭa-lābhāt:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootiṣṭa (इष्ट प्रातिपदिक) + lābha (लाभ प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (Ablative/5th), एकवचन; तत्पुरुष: ‘iṣṭasya lābhaḥ’
vikāśi-vaktra-abja-vikāśita-āśāḥwhose hopes were brightened by their lotus-like blooming faces
vikāśi-vaktra-abja-vikāśita-āśāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvikāśin (विकाशिन्) + vaktra (वक्त्र) + abja (अब्ज) + vikāśita (विकाशित) + āśā (आशा)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहि: ‘vikāśinā vaktrābjena vikāśitā āśā yeṣām’
Ṛṣi (explicit: ‘ṛṣir uvāca’) narrating within the Devī Māhātmyam frame
Kātyāyanī (Devī)IndraAgni (Vahni)
Kātyāyanī (named explicitly); also Devī as pacifier of cosmic disturbance
Stotra (praise of the Goddess)Restored cosmic equilibriumFulfillment of divine aims

FAQs

The proper culmination of divine rescue is stuti (praise) and recognition: success (iṣṭa-lābha) is attributed to the higher power that restores order, not to mere self-assertion.

Explicitly anchored in Manvantara (Sāvarṇika). The colophon situates the Devī Māhātmyam episode as sacred history within a cosmic time-cycle, aligning Purāṇic narrative with chronological structuring.

Pacified fires and quieted quarters indicate the settling of elemental turbulence; the ‘blooming lotus-faces’ signify sattvic awakening—gratitude and clarity arising when the inner ‘asura-lord’ (dominating ego) is overcome.