Previous Verse
Next Verse

Shloka 116

अविमुक्तक्षेत्रमाहात्म्य — काशी-वाराणसी में मोक्ष, लिङ्ग-तीर्थ-मानचित्र, और उपासना-विधि

तं शशाक पुनर्द्रष्टुं हरस्य च महात्मनः ततस्ते लयमाधाय योगिनः पुरुषस्य तु

taṃ śaśāka punardraṣṭuṃ harasya ca mahātmanaḥ tataste layamādhāya yoginaḥ puruṣasya tu

तेव्हा ती महात्मा हराचे पुन्हा दर्शन घेऊ शकली. त्यानंतर ते योगी लय धारण करून त्या योगिन—परम पुरुषात—विलीन झाले.

तं (tam)him/that one
तं (tam):
शशाक (śaśāka)was able
शशाक (śaśāka):
पुनः (punar)again
पुनः (punar):
द्रष्टुम् (draṣṭum)to see, to behold
द्रष्टुम् (draṣṭum):
हरस्य (harasya)of Hara (Śiva)
हरस्य (harasya):
च (ca)and
च (ca):
महात्मनः (mahātmanaḥ)of the great-souled one
महात्मनः (mahātmanaḥ):
ततः (tataḥ)then/thereupon
ततः (tataḥ):
ते (te)they/those
ते (te):
लयम् (layam)dissolution, merging
लयम् (layam):
आधाय (ādhāya)having assumed/entered
आधाय (ādhāya):
योगिनः (yoginaḥ)of the Yogin (Śiva as the supreme ascetic)
योगिनः (yoginaḥ):
पुरुषस्य (puruṣasya)of the Puruṣa, Supreme Person
पुरुषस्य (puruṣasya):
तु (tu)indeed, emphatically
तु (tu):

Suta Goswami (narrating to the sages of Naimisharanya)