Previous Verse
Next Verse

Shloka 53

मदनदाहः — पार्वतीतपः, स्वयंवरलीला, देवस्तम्भनं, दिव्यचक्षुर्दानम्

तत एवं प्रसन्ने तु सर्वदेवनिवारणम् वपुश्चकार देवेशो दिव्यं परममद्भुतम्

tata evaṃ prasanne tu sarvadevanivāraṇam vapuścakāra deveśo divyaṃ paramamadbhutam

तेव्हा सर्व काही शांत झाल्यावर देवांचा ईश्वर परम अद्भुत असे दिव्य रूप धारण करीत झाला, जे सर्व देवतांनाही आवरून धरणारे व नियंत्रित करणारे होते।

tataḥthen
tataḥ:
evamthus
evam:
prasannewhen pacified/pleased (state of calm)
prasanne:
tuindeed
tu:
sarva-deva-nivāraṇamrestraining/holding back all the gods
sarva-deva-nivāraṇam:
vapuḥform/body
vapuḥ:
cakāramade/assumed
cakāra:
deveśaḥthe Lord of the Devas (Shiva)
deveśaḥ:
divyamdivine
divyam:
paramamsupreme
paramam:
adbhutamwondrous/marvelous
adbhutam:

Suta Goswami (narrating the Purana; internal scene describes Shiva/Devesha)