पिता मम ह्यधर्मिष्ठो यज्ञाद्युच्छित्तिकारकः । कस्मिन्स्थाने गतश्चासौ ज्ञेयं स्थानं कथं मया
pitā mama hyadharmiṣṭho yajñādyucchittikārakaḥ | kasminsthāne gataścāsau jñeyaṃ sthānaṃ kathaṃ mayā
‘എന്റെ പിതാവ് അത്യന്തം അധാർമ്മികനായിരുന്നു; യജ്ഞാദി ധർമ്മകർമ്മങ്ങളെ നശിപ്പിച്ചവൻ. അവൻ ഏത് ലോകത്തിലേക്കു പോയി? അവന്റെ സ്ഥാനം ഞാൻ എങ്ങനെ അറിയും?’
Vainya (Pṛthu)
Tirtha: प्रभासक्षेत्र
Type: kshetra
Listener: शौनकादयः
Scene: राजा वैन्यः एकान्ते शिरः नमयन्, चिन्ताकुलः; पृष्ठभूमौ धूमिल-रूपेण पितृलोक/नरक-मार्ग-कल्पना, यज्ञाग्नि-नाश-प्रतीकं भग्न-वेदी।
Obstructing yajña and dharmic observances is a grave adharma with consequences that even a righteous heir worries about.
The chapter belongs to Prabhāsa-kṣetra Māhātmya, but this verse is a moral inquiry rather than a tīrtha eulogy.
It references yajña (sacrifice) in the negative—its destruction—without prescribing a specific rite.