Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 50

मद्भावभावितास्ते वै योगं विंदंति शांकरम् । पश्यैतत्कौतुकं नंदिन्दर्शयामि तवाधुना

madbhāvabhāvitāste vai yogaṃ viṃdaṃti śāṃkaram | paśyaitatkautukaṃ naṃdindarśayāmi tavādhunā

എന്റെ സ്വഭാവഭാവനയിൽ ലീനരായ അവർ നിശ്ചയമായി ശങ്കരന്റെ യോഗം പ്രാപിക്കുന്നു. ഹേ നന്ദിൻ, ഈ അത്ഭുത കൗതുകം നോക്കുക—ഇപ്പോൾ തന്നെ ഞാൻ നിനക്കു കാണിച്ചുതരാം.

मद्भावभाविताःimbued with my nature
मद्भावभाविताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootmad-bhāva-bhāvita (प्रातिपदिक; mad=अस्मद्-षष्ठी, bhāva, bhāvita)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (te); समासः—मद्भावेन भाविताः (my nature having infused/imbued)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम
वैindeed
वै:
Sambandha-Bodhaka (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formअव्यय; निपातः (emphasis)
योगम्yoga, union
योगम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootyoga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
विन्दन्तिobtain
विन्दन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvid (विद् धातु; ‘to find/obtain’)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
शांकरम्Śaṅkara’s, pertaining to Śiva
शांकरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootśāṃkara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (yogam)
पश्यsee
पश्य:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootpaś (पश् धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
कौतुकम्marvel, curiosity
कौतुकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkautuka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; एतत् इति विशेष्य
नन्दिन्O Nandin
नन्दिन्:
Sambodhana (Vocative/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootnandin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
दर्शयामिI show
दर्शयामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootdarśaya (दर्शय् धातु; causative of √dṛś)
Formलट् (वर्तमान), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद; णिच्-प्रयोजक (causative)
तवto you
तव:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी/षष्ठी एकवचन-रूप; अत्र चतुर्थी (सम्प्रदान) ‘to you’
अधुनाnow
अधुना:
Kriya-Visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootadhunā (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (now)

Śiva (Īśvara/Śaṅkara)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Nandin

Scene: Śiva (or a Śaiva divine presence) addresses Nandin, inviting him to witness a marvel: sages, through Śāṅkara-yoga, become subtle and enter a reed-stalk; the moment is poised before the revelation.

Ś
Śiva (Śaṅkara)
N
Nandin
S
Siddhas

FAQs

Single-pointed absorption in Śiva (madbhāva) is presented as the cause of attaining Śaiva yoga and its powers.

Prabhāsa-kṣetra, where Śiva reveals yogic wonders as part of its sacred greatness.

No formal rite; the instruction is contemplative—absorption in the Lord leading to Śaiva yoga.