Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 14

कथाभिः क्रियमाणाभिर्विचित्राभिरनेकधा । उद्धवः कथयामास प्रचारं यदुनंदनम्

kathābhiḥ kriyamāṇābhirvicitrābhiranekadhā | uddhavaḥ kathayāmāsa pracāraṃ yadunaṃdanam

വിവിധവിധത്തിലുള്ള വിചിത്രസംഭാഷണങ്ങൾ നടക്കുമ്പോൾ, ഉദ്ധവൻ യദുനന്ദനനോട് ഒരാളുടെ വരവും സഞ്ചാരവും (പ്രചാരവൃത്താന്തം) വിവരിച്ചു പറഞ്ഞു.

कथाभिःwith stories/talks
कथाभिः:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन
क्रियमाणाभिःbeing made/going on
क्रियमाणाभिः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) → क्रियमाण (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले (लट्-अर्थे) शानच्-प्रत्ययान्तः वर्तमानकृदन्तः; स्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; ‘कथाभिः’ इति विशेषणम्
विचित्राभिःvariegated/wondrous
विचित्राभिः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविचित्र (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; ‘कथाभिः’ इति विशेषणम्
अनेकधाin many ways
अनेकधा:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअनेकधा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb of manner)
उद्धवःUddhava
उद्धवः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootउद्धव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
कथयामासnarrated/told
कथयामास:
क्रिया (Predicate)
TypeVerb
Rootकथय् (धातु, णिच्)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्
प्रचारम्the account/occurrence (lit. course)
प्रचारम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रचार (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
यदुनन्दनम्(concerning) the delight of the Yadus (Kṛṣṇa)
यदुनन्दनम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयदु + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (यदूनां नन्दनः); पुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; ‘प्रचारम्’ इति विशेषण/अप्पोजिशन

Unnamed narrator within Dvārakā Māhātmya

Tirtha: Dvārakā (sabhā-līlā locus)

Type: kshetra

Scene: Within a richly decorated hall, amid varied conversations, Uddhava leans toward Kṛṣṇa and reports the approach and movements of an arriving figure; listeners pause in anticipation.

U
Uddhava
Y
Yadunandana (Kṛṣṇa)

FAQs

Holy events unfold through saintly association and timely counsel; Uddhava becomes the messenger leading to dharma-filled hospitality.

Dvārakā as the setting where saintly news is received and acted upon.

Implicitly points toward welcoming a guest (atithi) properly, which is elaborated in subsequent verses.