Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 53

मामु ह्रदे नरः स्नात्वा दृष्ट्वा तं मुद्गलेश्वरम् । इह भुक्त्वाऽखिलान्कामानन्ते मुक्तिमवाप्स्यति । एतस्मात्कारणाद्राजन्मामुह्रदमिति स्मृतम्

māmu hrade naraḥ snātvā dṛṣṭvā taṃ mudgaleśvaram | iha bhuktvā'khilānkāmānante muktimavāpsyati | etasmātkāraṇādrājanmāmuhradamiti smṛtam

മാമു ഹ്രദത്തിൽ സ്നാനം ചെയ്ത് ആ മുദ്ഗലേശ്വര ഭഗവാനെ ദർശിക്കുന്നവൻ, ഈ ജീവിതത്തിൽ തന്നെ എല്ലാ ധർമ്മസമ്മത ആഗ്രഹങ്ങളും അനുഭവിച്ച്, അവസാനം മോക്ഷം പ്രാപിക്കും; അതുകൊണ്ടു, ഹേ രാജൻ, ഇത് ‘മാമുഹ്രദം’ എന്നു സ്മരിക്കപ്പെടുന്നു।

मामुindeed/now (emphasis)
मामु:
Sambandha/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootमामु (अव्यय/निपात)
Formअव्यय; निपात (emphatic particle; often with imperatival/statement)
ह्रदेin the lake
ह्रदे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootह्रद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु) + क्त्वा
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकाल
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + क्त्वा
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकाल
तम्that (him)
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
मुद्गलेश्वरम्Mudgaleśvara (Lord of Mudgala)
मुद्गलेश्वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुद्गल + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (मुद्गलस्य ईश्वरः)
इहhere
इह:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (here/in this world)
भुक्त्वाhaving enjoyed
भुक्त्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु) + क्त्वा
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकाल
अखिलान्all
अखिलान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअखिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (कामान्)
कामान्desires
कामान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
अन्तेat the end
अन्ते:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; काल/अवस्थावाचक
मुक्तिम्liberation
मुक्तिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अवाप्स्यतिwill attain
अवाप्स्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअव + आप् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद
एतस्मात्from this
एतस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन; सर्वनाम
कारणात्because of the reason
कारणात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootकारण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
मामुindeed/now (emphasis)
मामु:
Sambandha/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootमामु (अव्यय/निपात)
Formअव्यय; निपात (emphatic particle)
ह्रदम्the lake
ह्रदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootह्रद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/इति)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरण/समाप्तिसूचक (quotative particle)
स्मृतम्is known/called
स्मृतम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) + क्त (भूतकृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त (Past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; भावे प्रयोगः (it is called/remembered)

Pulastya (contextual)

Tirtha: Māmuhrada

Type: kund

Listener: Mahīpati (king)

Scene: Pilgrims descend stone steps into a clear mountain lake (Māmuhrada) for ritual bathing; nearby stands the Mudgaleśvara liṅga shrine where they offer bilva leaves and water, symbolizing bhukti-mukti.

M
Māmuhrada
M
Mudgaleśvara (Śiva)
S
Snāna
M
Mukti

FAQs

Tīrtha-bathing combined with Śiva-darśana grants both dharmic worldly fulfillment and final liberation—integrating bhoga and mokṣa within Purāṇic dharma.

Māmuhrada (Māmu lake) and the shrine/deity Mudgaleśvara.

Snāna at Māmuhrada and darśana (beholding/worship) of Mudgaleśvara.