Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 10

एतस्मिन्नेव काले तु तेन मार्गेण शंकरः । सह गौर्या विनिष्क्रांतः क्रीडार्थं रम्यपर्वते

etasminneva kāle tu tena mārgeṇa śaṃkaraḥ | saha gauryā viniṣkrāṃtaḥ krīḍārthaṃ ramyaparvate

അന്നേ സമയത്ത് ശങ്കരൻ ഗൗരിയോടൊപ്പം ആ വഴിയിലൂടെ പുറപ്പെട്ടു, മനോഹരമായ പർവതത്തിൽ ക്രീഡിക്കാനായി।

एतस्मिन्in this
एतस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः
एवindeed/just
एव:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (particle/emphasis)
कालेat the time
काले:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
तुbut/then
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (concessive/contrast particle)
तेनby that
तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः
मार्गेणby the path/route
मार्गेण:
Karana (Means/करण)
TypeNoun
Rootमार्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्
शंकरःŚaṅkara (Śiva)
शंकरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशंकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम्
सहtogether with
सह:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formउपसर्गसदृश-अव्यय; सह-योगे तृतीया अपेक्षा (indeclinable governing instrumental)
गौर्याwith Gaurī (Pārvatī)
गौर्या:
Sahakari (Accompaniment/सहकारी)
TypeNoun
Rootगौरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्
विनिष्क्रांतःhaving gone out
विनिष्क्रांतः:
Karta (Predicate participle/कर्ता)
TypeVerb
Rootवि-निस्-√क्रम् (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि/भूतकृदन्तः (past participle), क्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तरि प्रयोगे ‘gone out’
क्रीडार्थम्for play/sport
क्रीडार्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootक्रीडा (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (क्रीडायाः अर्थः); नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्; प्रयोजनार्थे (purpose)
रम्यपर्वतेon the lovely mountain
रम्यपर्वते:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरम्य (प्रातिपदिक) + पर्वत (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयः (रम्यः पर्वतः); पुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्

Sūta (Lomaharṣaṇa) speaking in Purāṇic narration (deduced)

Tirtha: Arbuda (ramya-parvata krīḍā-sthala)

Type: peak

Scene: Śiva and Gaurī emerge along a mountain path, radiant and playful, surrounded by flowering trees and rocky peaks; the landscape itself appears sanctified by their presence.

Ś
Śaṅkara
G
Gaurī
A
Arbuda

FAQs

Austerity in sacred places culminates in divine proximity; the Lord becomes accessible through purity and devotion.

Arbuda (the lovely mountain) is highlighted as a divine playground and a setting for darśana.

No direct prescription here; it narrates the auspicious arrival of Śiva and Gaurī.