Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 6

स्नानं ये तत्र कुर्वंति श्रद्धापूतेन चेतसा । त्रिशंकुरिव ते स्वर्गे प्रयांत्यपि विधर्मिणः

snānaṃ ye tatra kurvaṃti śraddhāpūtena cetasā | triśaṃkuriva te svarge prayāṃtyapi vidharmiṇaḥ

ശ്രദ്ധയാൽ ശുദ്ധമായ മനസ്സോടെ അവിടെ സ്നാനം ചെയ്യുന്നവർ, ത്രിശങ്കുവിനെപ്പോലെ സ്വർഗ്ഗത്തെ പ്രാപിക്കുന്നു—വിധർമികളായാലും പോലും.

स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/Accusative), एकवचनम्
येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; सम्बन्धक-सर्वनाम
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
कुर्वन्तिdo/perform
कुर्वन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्
श्रद्धा-पूतेनwith (a mind) purified by faith
श्रद्धा-पूतेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootश्रद्धा (प्रातिपदिक) + पूत (कृदन्त; √पू (धातु) + क्त)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (3rd/Instrumental), एकवचनम्; तृतीया-तत्पुरुषः (‘purified by faith’); चेतसा इति विशेषणम्
चेतसाwith mind
चेतसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootचेतस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (3rd/Instrumental), एकवचनम्
त्रिशङ्कुःTriśaṅku
त्रिशङ्कुः:
Upamana (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootत्रिशङ्कु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपमान-प्रयोगे (standard of comparison)
इवlike/as
इव:
Upama-marker (उपमा-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक-अव्यय (comparative particle)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
स्वर्गेin heaven
स्वर्गे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (7th/Locative), एकवचनम्
प्रयान्तिgo forth/attain
प्रयान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र√या (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्
अपिeven
अपि:
Sambandha/Emphasis (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (particle); ‘even/also’
विधर्मिणःthe unrighteous/heterodox
विधर्मिणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविधर्मिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘धर्मविपरीताचारिणः’ (those of contrary conduct)

Sūta

Type: ghat

Scene: Pilgrims at a sacred ford performing snāna with folded hands; above them a symbolic image of Triśaṅku suspended/ascending in the sky, indicating miraculous heavenward passage; the tīrtha glows with Śiva’s grace.

S
Snāna
T
Triśaṅku
S
Svarga

FAQs

Śraddhā transforms ritual into liberation-bearing merit; sincere bathing at a holy place can elevate even those otherwise lacking in dharmic life.

The Nāgarakhaṇḍa tīrtha associated with Triśaṅku’s heavenward passage and Śiva’s power.

Snāna (ritual bathing) at the tīrtha, performed with faith-purified consciousness.