Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 29

चकार शयनं तत्र श्वेतद्वीपे यथा पुरा । स्तूयमानः सुरैः सर्वैः समंताद्विनयान्वितैः

cakāra śayanaṃ tatra śvetadvīpe yathā purā | stūyamānaḥ suraiḥ sarvaiḥ samaṃtādvinayānvitaiḥ

അവിടെ അദ്ദേഹം പൂർവ്വം ശ്വേതദ്വീപത്തിൽ ചെയ്തതുപോലെ ശയനസ്ഥാനം ഒരുക്കി; ചുറ്റുമെങ്ങും വിനയമുള്ള സർവ്വദേവന്മാർ അദ്ദേഹത്തെ സ്തുതിച്ചു।

चकारmade, performed
चकार:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
शयनम्a bed, resting-place
शयनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशयन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (locative adverb: there)
श्वेतद्वीपेin Śvetadvīpa (the White Island)
श्वेतद्वीपे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्वेत+द्वीप (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; कर्मधारयः (श्वेतः द्वीपः)
यथाas
यथा:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमान/रीतिवाचक (indeclinable: as, just as)
पुराformerly
पुरा:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (adverb: formerly)
स्तूयमानःbeing praised
स्तूयमानः:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootस्तु (धातु) → स्तूयमान (कृदन्त/शानच्)
Formवर्तमानकाले कर्मणि शानच् (present passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (of the subject)
सुरैःby the gods
सुरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन
सर्वैःall
सर्वैः:
Karana-viśeṣaṇa (करणविशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन; विशेषणम् (qualifying ‘सुरैः’)
समन्तात्from all sides
समन्तात्:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसमन्तात् (अव्यय)
Formअव्यय; दिशावाचक/परितोऽर्थक (adverb: from all sides)
विनय-अन्वितैःendowed with humility
विनय-अन्वितैः:
Karana-viśeṣaṇa (करणविशेषण)
TypeAdjective
Rootविनय+अन्वित (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन; तृतीया-तत्पुरुष/उपपदसमासार्थः (विनयेन अन्विताः) विशेषणम् (of ‘सुरैः’)

Narrative voice (Purāṇic narrator)

Tirtha: Śvetadvīpa-sadṛśa Jalaśāyī-tīrtha

Type: kshetra

Scene: Viṣṇu reclines upon Ananta in milky waters within the lake; devas encircle the scene in the sky, hands folded, singing hymns with gentle humility.

Ś
Śvetadvīpa
S
Sura (gods)
V
Vāsudeva (implied)

FAQs

Humility and praise before the Divine are themselves purifying; the sacred site becomes a reflection of higher realms.

The local tīrtha is exalted by being likened to Śvetadvīpa through the Lord’s śayana (repose).

No formal rite is stated; the practice implied is stuti—devotional praise offered by the devas.