Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 16

हरोऽप्यश्ममयं रूपं प्राप्य लोकविगर्हितम् । लिंगाकारं विप्रशापान्महद्दुःखमवाप्स्यति

haro'pyaśmamayaṃ rūpaṃ prāpya lokavigarhitam | liṃgākāraṃ vipraśāpānmahadduḥkhamavāpsyati

ബ്രാഹ്മണശാപത്താൽ ഹരൻ (ശിവൻ) ലോകം നിന്ദിക്കുന്ന പാഷാണസദൃശ രൂപം പ്രാപിച്ച്, ലിംഗാകാരം ധരിച്ചു മഹാദുഃഖം അനുഭവിക്കും।

हरःHara (Shiva)
हरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also/even)
अश्ममयम्made of stone
अश्ममयम्:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअश्ममय (प्रातिपदिक; अश्मन् + मयट्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘अश्ममय’ = अश्मनः विकारः/मयः (made of stone)
रूपम्form
रूपम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्राप्यhaving attained
प्राप्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु) → प्राप्य (कृदन्त, ल्यप्/क्त्वान्त-समकक्ष)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having obtained/attained’
लोकविगर्हितम्censured by the world
लोकविगर्हितम्:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootलोकविगर्हित (प्रातिपदिक; लोक + विगर्हित)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त ‘विगर्हित’ (censured) + ‘लोक’ (by people)
लिङ्गाकारम्having the form of a liṅga
लिङ्गाकारम्:
Karman (Object complement/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootलिङ्गाकार (प्रातिपदिक; लिङ्ग + आकार)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘लिङ्गस्य आकारः’
विप्रशापात्from/owing to a brahmin’s curse
विप्रशापात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootविप्रशाप (प्रातिपदिक; विप्र + शाप)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (हेतु/ablative of cause), एकवचन; ‘विप्रस्य शापः’
महत्great
महत्:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘दुःखम्’ इत्यस्य विशेषण
दुःखम्sorrow
दुःखम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अवाप्स्यतिwill obtain/experience
अवाप्स्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअव + आप् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Pārvatī (continuing the pronouncement)

Type: kshetra

Scene: Śiva is shown taking on an ashmamaya (stone-like) condition, socially ‘reviled,’ then crystallizing into a liṅga due to a brāhmaṇa’s curse; the scene balances pathos with sacred inevitability.

H
Hara (Śiva)
B
Brāhmaṇa (Vipra)
L
Liṅga

FAQs

Purāṇic dharma emphasizes the moral power of tapas and speech; even gods are portrayed as respecting the force of a brāhmaṇa’s curse.

The immediate verse does not name the tīrtha; it supports a māhātmya narrative that typically culminates in a sacred site’s sanctification.

No explicit ritual is prescribed here, though liṅga-form is invoked as a devotional focus.