Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 29

अथ क्वाऽपि कथांते स पार्थिवस्तैर्महर्षिभिः । पृष्टः कौतूहलाविष्टैर्दत्त्वा श्रौतीस्तदाशिषः

atha kvā'pi kathāṃte sa pārthivastairmaharṣibhiḥ | pṛṣṭaḥ kautūhalāviṣṭairdattvā śrautīstadāśiṣaḥ

പിന്നീട് ഏതോ സമയത്ത് കഥാന്തത്തിൽ ആ രാജാവ്, ശ്രൗതവിധിപ്രകാരം അവർക്കു ആശീർവചനങ്ങൾ അർപ്പിച്ച്, കൗതുകം നിറഞ്ഞ മഹർഷിമാർ ചോദ്യം ചെയ്തു।

अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse connector)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/आरम्भसूचक (then/now)
क्वsomewhere
क्व:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्व (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्न/अनिश्चित-देशवाचक (somewhere/where)
अपिalso, even
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/समुच्चयार्थ (also/even)
कथान्तेat the end of the story/discourse
कथान्ते:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकथा-अन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th); एकवचन; समासः—षष्ठी/कर्मधारय-प्रायः (कथायाः अन्ते)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन
पार्थिवःthe king
पार्थिवः:
Karta (Subject apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootपार्थिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन
तैःby them
तैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd); बहुवचन
महर्षिभिःby the great sages
महर्षिभिः:
Karana (Agent in passive/करण)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति; बहुवचन
पृष्टःwas asked
पृष्टः:
Karma (Patient in passive/कर्म)
TypeVerb
Rootप्रच्छ् (धातु) + क्त (कृत्-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्त (Past passive participle/क्त); पुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचन; धातुः—प्रच्छ् (प्रश्ने)
कौतूहलाविष्टैःfilled with curiosity
कौतूहलाविष्टैः:
Visheshana (Qualifier of महर्षिभिः)
TypeAdjective
Rootकौतूहल (प्रातिपदिक) + आविष्ट (प्रातिपदिक/क्तान्त)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति; बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (कौतूहलेन आविष्टाः = possessed by curiosity)
दत्त्वाhaving given
दत्त्वा:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial action/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootदा (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/absolutive); धातुः—दा (दाने)
श्रौतीःVedic (śrauta) [things/rites/utterances]
श्रौतीः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootश्रौती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; बहुवचन
तदाthen
तदा:
Kāla (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (then/at that time)
आशिषःblessings
आशिषः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआशिष् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; बहुवचन (आशिषः = आशीः-शब्दस्य बहुवचन-रूपम्)

Sūta (narration context; speaker not explicit in this verse)

Type: kshetra

Scene: The king rises slightly or folds hands, offering śrauta blessings to seated sages; the sages lean forward with attentive curiosity, initiating a formal question.

P
pārthiva (king)
M
maharṣi
Ś
śrauta (Vedic)

FAQs

Dharma advances through respectful dialogue—blessings, inquiry, and truthful explanation—especially in the company of sages.

The chapter’s kṣetra is the setting; the verse emphasizes the sacred setting as a forum for śāstric inquiry.

Offering śrautī āśiṣaḥ (Vedic-style blessings) is mentioned, indicating formal sacred etiquette.