Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 5

तत्रागतो द्विजः कश्चित्क्षेत्रे तापसरूपधृक् । तीर्थयात्राप्रसंगेन रात्रौ प्राप्तः श्रमान्वितः

tatrāgato dvijaḥ kaścitkṣetre tāpasarūpadhṛk | tīrthayātrāprasaṃgena rātrau prāptaḥ śramānvitaḥ

അവിടെ ആ പുണ്യക്ഷേത്രത്തിലേക്ക് ഒരു ദ്വിജൻ വന്നു; അദ്ദേഹം തപസ്വിയുടെ രൂപം ധരിച്ചിരുന്നു. തീർത്ഥയാത്രയുടെ അവസരത്തിൽ അദ്ദേഹം രാത്രിയിൽ അവിടെ എത്തി, ശ്രമത്തിൽ ക്ഷീണിതനായി.

तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय
आगतःhaving come, arrived
आगतः:
Karta-viśeṣaṇa
TypeAdjective
Root√गम् (धातु) + आ (उपसर्ग) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्विजः इति विशेषणम्
द्विजःa Brahmin
द्विजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कश्चित्someone, a certain
कश्चित्:
Karta (Apposition)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अनिश्चितवाचक (indefinite pronoun)
क्षेत्रेin the sacred field/place
क्षेत्रे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
तापसरूपधृक्wearing the form of an ascetic
तापसरूपधृक्:
Karta-viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootतापस-रूप-धृक् (प्रातिपदिक; √धृ (धातु) + क्विप्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (तापसस्य रूपं धृक् = धारयन्)
तीर्थयात्राप्रसंगेनdue to the occasion of pilgrimage
तीर्थयात्राप्रसंगेन:
Hetu/Karana (Cause/Instrument)
TypeNoun
Rootतीर्थ-यात्रा-प्रसङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (तीर्थयात्रायाः प्रसङ्गः)
रात्रौat night
रात्रौ:
Adhikarana (Temporal)
TypeNoun
Rootरात्रि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
प्राप्तःhaving reached
प्राप्तः:
Karta-viśeṣaṇa
TypeAdjective
Root√आप्/√प्राप् (धातु) + प्र (उपसर्ग) + क्त
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्विजः इति विशेषणम्
श्रम-अन्वितःaccompanied by fatigue, tired
श्रम-अन्वितः:
Karta-viśeṣaṇa
TypeAdjective
Rootश्रम-अन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (श्रमेन अन्वितः)

Sūta (deduced)

Tirtha: Ajāgṛha

Type: kshetra

Scene: A brāhmaṇa pilgrim in ascetic garb arrives at Ajāgṛha at night, weary, carrying a staff/waterpot, looking for a safe resting place near the sacred spot.

D
Dvija (brāhmaṇa pilgrim)
T
Tīrthayātrā (pilgrimage)

FAQs

Pilgrimage (tīrthayātrā) places the seeker into sacred encounters; fatigue and hardship become part of dharmic travel and its fruits.

The kṣetra associated with Ajāgṛha, where the legend’s pilgrim arrives.

None explicitly; the verse situates the merit-bearing act of tīrtha-yātrā (pilgrimage).