Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 4

सूत उवाच । यदा शेषेण संदिष्टा नानानागा विषोल्बणाः । पुरस्यास्य विनाशाय क्रोधसंरक्तलोचनाः । तदा तस्य प्रिया सा च पुत्रशोकेनपीडिता

sūta uvāca | yadā śeṣeṇa saṃdiṣṭā nānānāgā viṣolbaṇāḥ | purasyāsya vināśāya krodhasaṃraktalocanāḥ | tadā tasya priyā sā ca putraśokenapīḍitā

സൂതൻ പറഞ്ഞു—ശേഷന്റെ ആജ്ഞപ്രകാരം വിഷത്തിൽ ഭയങ്കരരും ക്രോധത്തിൽ ചുവന്ന കണ്ണുകളുള്ളവരുമായ അനേകം നാഗങ്ങൾ ഈ നഗരനാശത്തിനായി അയക്കപ്പെട്ടപ്പോൾ, അവന്റെ പ്രിയഭാര്യയും പുത്രശോകത്തിൽ പീഡിതയായി।

सूतःSūta
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; ‘said’
यदाwhen
यदा:
Sambandha (Temporal connector)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (when)
शेषेणby Śeṣa
शेषेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
संदिष्टाःwere instructed
संदिष्टाः:
Karta (of implied action; predicate participle)
TypeVerb
Rootसम् + दिश् (धातु)
Formकृदन्त-क्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘having been instructed/ordered’
नानाvarious
नाना:
Visheshana (Qualifier)
TypeIndeclinable
Rootनाना (अव्यय/विशेषणप्राय)
Formअव्यय; विशेषणार्थे (various)
नागाःserpents
नागाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), बहुवचन
विषोल्बणाःfierce with poison
विषोल्बणाः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविष + उल्बण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘विषेण उल्बणाः’ (poison-intense)
पुरस्यof the city
पुरस्य:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootपुर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
अस्यof this
अस्य:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
विनाशायfor destruction
विनाशाय:
Sampradana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootविनाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (सम्प्रदान/प्रयोजन), एकवचन; प्रयोजनार्थे (for destruction)
क्रोधसंरक्तलोचनाःwhose eyes were reddened with anger
क्रोधसंरक्तलोचनाः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootक्रोध + संरक्त + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहिः—‘क्रोधेन संरक्ते लोचने येषां ते’
तदाthen
तदा:
Sambandha (Temporal connector)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (then)
तस्यof him/of that (person)
तस्य:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन; सर्वनाम
प्रिया(his) beloved (wife)
प्रिया:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रिय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन; ‘beloved (wife)’
साshe
सा:
Karta (Apposition)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (and)
पुत्रशोकेनby/with grief for (her) son
पुत्रशोकेन:
Karana (Instrument/cause)
TypeNoun
Rootपुत्र + शोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; ‘पुत्रस्य शोकः’
पीडिताwas afflicted
पीडिता:
Kriya (Predicate participle)
TypeVerb
Rootपीड् (धातु)
Formकृदन्त-क्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘afflicted’

Sūta

Type: kshetra

Listener: Ṛṣis

Scene: A darkened sky over a city as many venomous serpents, eyes red with wrath, surge forward under Śeṣa’s command; nearby, a grieving consort is shown tormented by sorrow for her son.

S
Sūta
Ś
Śeṣa (Ananta)
N
Nāgāḥ (serpents)
P
Pura (city)

FAQs

Tīrtha legends often frame divine protection and calamity through cosmic agents (like nāgas), while highlighting human grief as the catalyst for sacred intervention.

The verse refers to “this city” within the Nāgarakhaṇḍa narrative setting that contextualizes Ambarevatī’s presence.

None; the verse provides narrative background (kathā) explaining the circumstances leading to the goddess’s significance.