Previous Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 112

इति श्रीस्कांदे महापुराण एकाशीतिसाहस्र्यां संहितायां षष्ठे नागरखण्डे हाटकेश्वरक्षेत्रमाहात्म्ये दमयन्त्युपाख्यान ऊषरोत्पत्तिमाहात्म्यकथनंनाम द्वादशोत्तरशततमोऽध्यायः

iti śrīskāṃde mahāpurāṇa ekāśītisāhasryāṃ saṃhitāyāṃ ṣaṣṭhe nāgarakhaṇḍe hāṭakeśvarakṣetramāhātmye damayantyupākhyāna ūṣarotpattimāhātmyakathanaṃnāma dvādaśottaraśatatamo'dhyāyaḥ

ഇങ്ങനെ ശ്രീ സ്കന്ദ മഹാപുരാണത്തിലെ ഏകാശീതിസാഹസ്രീ സംഹിതയുടെ ഷഷ്ഠ നാഗരഖണ്ഡത്തിൽ, ഹാടകേശ്വരക്ഷേത്രമാഹാത്മ്യത്തിലെ ദമയന്തീ ഉപാഖ്യാനാന്തർഗതമായ ‘ഊഷരോത്പത്തി-മാഹാത്മ്യകഥനം’ എന്ന നൂറ്റി പന്ത്രണ്ടാം അധ്യായം സമാപ്തമായി.

itithus
iti:
Sambandha (Textual closure marker)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय (quotative particle)
śrī-skāṃdein the revered Skanda (Purāṇa)
śrī-skāṃde:
Adhikaraṇa (In/within)
TypeNoun
Rootśrī (प्रातिपदिक) + skanda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), सप्तमी (Locative), एकवचन (Singular); तत्पुरुषः—‘श्रीमान् स्कन्दः’/‘स्कन्दसम्बन्धि’
mahā-purāṇein the Mahāpurāṇa
mahā-purāṇe:
Adhikaraṇa (In/within)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + purāṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), सप्तमी (Locative), एकवचन (Singular); कर्मधारयः—‘महच्च तत् पुराणम्’
ekāśīti-sāhasryāmin the eighty-one-thousand (verses)
ekāśīti-sāhasryām:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootekāśīti (संख्या-प्रातिपदिक) + sāhasrī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), सप्तमी (Locative), एकवचन (Singular); द्विगुः—‘एकाशीतिसहस्री’ (81,000) विशेषणं संहितायाम्
saṃhitāyāmin the Saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikaraṇa (In/within)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), सप्तमी (Locative), एकवचन (Singular)
ṣaṣṭhein the sixth
ṣaṣṭhe:
Viśeṣaṇa (Qualifier; section number)
TypeAdjective
Rootṣaṣṭha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (Masculine/Neuter), सप्तमी (Locative), एकवचन (Singular); क्रमवाचक विशेषणं (ordinal)
nāgara-khaṇḍein the Nāgarakhaṇḍa section
nāgara-khaṇḍe:
Adhikaraṇa (In/within)
TypeNoun
Rootnāgara (प्रातिपदिक) + khaṇḍa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (Masculine/Neuter), सप्तमी (Locative), एकवचन (Singular); तत्पुरुषः—‘नागरं खण्डम्’
hāṭakeśvara-kṣetra-māhātmyein the Māhātmya of the Hāṭakeśvara sacred field
hāṭakeśvara-kṣetra-māhātmye:
Adhikaraṇa (In/within)
TypeNoun
Roothāṭakeśvara (प्रातिपदिक) + kṣetra (प्रातिपदिक) + māhātmya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), सप्तमी (Locative), एकवचन (Singular); बहुपद-तत्पुरुषः—‘हाटकेश्वरस्य क्षेत्रस्य माहात्म्यम्’
damayantī-upākhyānein the episode of Damayantī
damayantī-upākhyāne:
Adhikaraṇa (In/within)
TypeNoun
Rootdamayantī (प्रातिपदिक) + upākhyāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), सप्तमी (Locative), एकवचन (Singular); तत्पुरुषः—‘दमयन्त्याः उपाख्यानम्’
ūṣara-utpatti-māhātmya-kathanaṃ-nāma(the section) named ‘Narration of the Māhātmya of the origin of the saline waste-land’
ūṣara-utpatti-māhātmya-kathanaṃ-nāma:
Karta/Viṣaya (Title/topic)
TypeNoun
Rootūṣara (प्रातिपदिक) + utpatti (प्रातिपदिक) + māhātmya (प्रातिपदिक) + kathana (प्रातिपदिक) + nāman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), प्रथमा (Nominative), एकवचन (Singular); बहुपद-तत्पुरुषः; ‘nāma’ इति नामनिर्देशः
dvādaśa-uttara-śata-tamaḥthe one-hundred-and-twelfth
dvādaśa-uttara-śata-tamaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier of adhyāyaḥ)
TypeAdjective
Rootdvādaśa (संख्या) + uttara (प्रातिपदिक) + śata (प्रातिपदिक) + tama (प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा (Nominative), एकवचन (Singular); क्रमवाचक—‘शततमः’ (100th) + ‘द्वादशोत्तर’ (12 more) = 112th
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (Subject; chapter title statement)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा (Nominative), एकवचन (Singular)

Colophon (textual closure marker; not a narrative speaker)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A manuscript colophon scene: scribes or reciters conclude a chapter; a temple emblem of Hāṭakeśvara appears as a seal; Damayantī episode title is displayed like a rubric.

S
Skanda Mahāpurāṇa
E
Ekāśīti-sāhasrī Saṃhitā
N
Nāgara Khaṇḍa
H
Hāṭakeśvara-kṣetra
D
Damayantī
Ū
Ūṣara

FAQs

As a colophon, it primarily preserves scripture structure and transmission rather than teaching a standalone doctrine.

Hāṭakeśvara-kṣetra is explicitly named as the focus of the māhātmya section.

None; it is a chapter-ending identification formula.